JAK ZAČÍT ZMĚNU - portrét a myšlenky Gene Sharpa

Komentář přidal(a) Ladislav dne 22.Únor.2013 v 22:22

Veľmi zaujímavé bude sledovať ako si ľudia a noví vodcovia s výdobytkami demokracie poradia v ďalšom vývoji udalostí vo svojich krajinách.

Komentář přidal(a) Tereza Slunečnice dne 22.Únor.2013 v 22:43

Bryony, děvče šikovný, pracovitý, obdivuji tě, a opět mnohokrát děkuji. Pa. T.

Komentář přidal(a) Bryony dne 23.Únor.2013 v 12:01

Terezka: zde musíš poděkovat někomu jinému, tyto titulky jsem nedělala:-) Ale video bylo nesmírně zajímavé, tak jsem ho musela sdílet.

Komentář přidal(a) Ladislav dne 25.Únor.2013 v 12:31

Označovať náš chorý politický systém pojmom demokracia je nepochybne mimoriadne nešťastný nápad. 

Stačí porovnať napr. Slovensko so Švajčiarskom.
• Švajčiarsky občan uplatnil zásadu suverenity ľudu (moc pochádza od občana) a dal sám sebe dve základné práva:
- právo hlasovať,
- právo voliť
• vláda a parlament ľudu nevládnu, ale len dočasne spravujú veci verejné. Sú platenými zamestnancami občanov a sú voči nim v podriadenej pozícii:
- poslanec = zamestnanec
- občan = majiteľ firmy
• úlohou poslancov je odbremeniť občanov od rutinného každodenného rozhodovania. V mene obyvateľov pripravujú a schvaľujú bežné zákony. Tie však nevstupujú do platnosti automaticky. Občania môžu vetovať akýkoľvek zákon a môžu rozhodnúť, že budú o danej veci radšej hlasovať osobne v referende;
• parlament nemá právomoc zmeniť ústavu, to môže iba ľud (referendom)
• občania majú právo zákonodarnej aj ústavodarnej iniciatívy. Po vyzbieraní potrebného počtu podpisov môžu petíciou sami predkladať návrhy zákonov, ktoré parlament po rokovaní so zástupcami petičného výboru buď prijme a zapracuje do legislatívy alebo sa o nich hlasuje v referende;
• pred referendom prebiehajú rozsiahle verejné diskusie a každý s predstihom dostane brožúrku s podrobnými argumentami za a proti. Kto sa nevie rozhodnúť, môže si osvojiť odporúčanie svojej obľúbenej strany;
• referendum je bez ohľadu na účasť vždy platné a je vždy záväzné. Neexistuje žiadna možnosť, ako by tomu nejakí zamestnanci občanov (poslanci) mohli zabrániť.
Aj volebný systém je zaujímavý:
• pri voľbách má švajčiarsky volič možnosť zobrať si napríklad kandidátku strany Obyčajní ľudia, “zakrúžkovať” na nej povedzme Matoviča a ostatných vyšktrnúť;
• zároveň môže rukou dopísať ďalšie mená z iných strán
• Švajčiari nemajú žiadnu 5 percentnú hranicu na zvolenie do parlamentu;
• pre 8 miliónov obyvateľov im stačí sedem ministrov, pričom jeden z nich striedavo zastáva aj funkciu prezidenta (nepotrebujú na to najvyššieho ústavného pretekára Ivana Seatoviča);
• nemajú žiadnu koalíciu a opozíciu. Švajčiari majú konkordanciu. To znamená, že každá väčšia strana má právo i morálnu povinnosť ponúknuť do vlády čo najlepšieho ministra. O zákonoch sa podrobne diskutuje so snahou dosiahnuť už v parlamente čo najväčšiu celospoločenskú dohodu, aby veľká väčšina obyvateľov bola spokojná a aby zbytočne nezaťažovali občanov referendom;
• vláda má dlhodobo celosvetovo najvyššiu dôveru obyvateľstva (75 až 80 %)
• politické strany nedostávajú žiadne príspevky od štátu;
• nezamestnanosť je iba 3 percentá a na uživenie štátu, v ktorom politici nekradnú (nemajú veľmi ako), stačí DPH vo výške 8%;
• suverénni švajčiarski občania sú vlastníkmi svojho štátu. Nepotrebujú Fica ani Mečiara, pretože potrebné sociálne istoty si vedia zabezpečiť hlasovaním aj sami. Majú svojich politikov pod kontrolou a nemusia meditovať nad tým, ako si zvoliť menšiu gorilu.
Príroda nedáva nič zadarmo. Ani volebné právo. Aj to sme si museli vybojovať. Slovenskí politici nám nanútili nepoužiteľné a nedemokratické pravidlá. Hrajú s nami stále tú istú spoločenskú hru Zvoľ si svojho zlodeja.

Jozef Bielik
Autor pôsobil ako vedúci redakcie Lichtenštajnskej televízie

Přidat komentář