Ale vrátim sa k noci. Opäť budem hovoriť sama za seba, čo neznamená, že som to bola len ja, ktorá vnoci pracovala :-) . Poznáte ma. Som za zlatý stred. To znamená stáť nohami na zemi a súčasne na jej povrchu zviditeľňovať zabudnuté nebo nad nami, v nás :-). Aby bol život ľudí opäť dokonalý. Inými slovami - harmonická rovnováha. Mnoho, veľmi mnoho ľudí na planetárnom povrchu nedovidí do realít na ktoré sme zabudli. Dalo by sa o týchto svetoch dlho rozprávať, či písať. Čo je záležitosť nepochopiteľná pre len racionálne uhly pohľadov. Hovoriť týmto "pohľadom" :-) , že máme nielen to telo, ktoré môžeme vidieť, počuť a ktorého sa môžeme dotýkať, ale že máme i telo svetelné, ktoré prežiaruje, regeneruje, harmonizuje telo hmotné a to čoraz intenzívnejšie..... je v štádiu odmietania takých informácií zbytočné. Aj tak nebudú počúvať :-) . A to je práve energetické dianie, ktoré neustále prebieha na iných úrovniach /frekvencia/. Čiže zmyslove vnímame toho času len to zlé. Takže načriem trochu zážitkom o ktorom budem písať do uleteného duchovna :-) a opäť len pripomínam, že nielen fyzické, ale i duchovné bytosti sme všetci.
Vnoci som bola vo hviezdnom, kozmickom priestore. Vnímala som súčasne svoje svetelné telo i fyzické. Bola som nadoraz vyčerpaná :-) . Tak veľmi, že som nevládala od únavy vstať. Čo sa mi skutočne včera a čiastočne i dnes dialo. Ako som v kozmickom priestore ležala, zrazu mi podal ruku Boh. Videla som len ruku a vedela som, že je to on. / Podotýkam, že som ateistka :-) , ale mám svoju vieru, ktorú plne podporuje všetko, čo mimozmyslove vnímam v kozmickom priestore. A tá je celkom iná, ako viery na Zemi, kde Boh /Stvoriteľ, Zdroj .../ prikazuje a trestá.
Keď mi podal ruku, cítila som, ako mi pribúda energia. Chvíľočku ma držal a potom som sa už vlnila priestorom a vo veľkej rýchlosti som objala niečo, čo vyzeralo ako kmeň stromu, ale boli tam i iné tvary. Držala som niečo, čo som pre dobro všetkých potrebovala udržať. Pár sekúnd neskôr preletel okolo gigantický asteroid, ktorý bol ako rozžeravené Slnko a za sebou nechával dlhý chvost. Pocity nebudem opisovať :-D. V tom okamihu sme priatelia urobili kolektívne kotrmelec a získali kľúč k pochopeniu s ktorým súvisí zakomponovávanie prvkov fantázie do maľovania i vnímania života. A s tým súvisí i radosť. Niekto zostal ešte ležať :-) , niekto vyskočil na nohy a na náboj energií reagoval. Akonáhle sa vzdialila spomenutá planetárna hrozba, otvorila som doširoka energetický portál - jeho neviditeľné dvierka. Postavila som sa bokom a ruky som držala rozpažené ako Kristus na kríži a posmeľovala som ľudí /boli to nekonečné zástupy/, aby sa poponáhľali a rýchlo išli. Vedela som, že telom v tejto pozícii ich chránim. Bolo to veľmi silné, priatelia. Len toľko som Vám chcela povedať :-) ....Ilona
Chcete-li přidat komentář, musíte být členem komunity Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light!
Přidejte se ke komunitě Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light.