ILONA PÁLUŠOVÁ - FÉWA: KEĎ SA SRDCE ZEME DOTÝKA ĽUDSKÉHO SRDCA, KTORÉ JEHO SLOVÁ POČUŤ NECHCE.

[Ina Obr]

4/5/2016   Prehovorenie do duše mojím cca 4 300 priateľom....alebo - keď sa srdce Zeme dotýka ľudského srdca, ktoré jeho slová počuť nechce. .....Už len predstava, že je Zem i niečím iným, ako nahromadenými vrstvami kameňov, hliny a spráchnivených zvyškov, či roztaveného zemského jadra je prevážnou väčšinou populácie charakterizovaná ako ničím nepodložený kopec nezmyslov. Pričom tvrdenie, že je rovnako ako človek, živým a cítiacim organizmom je z pohľadu ich manipulovanej mysľe konštatovaním ľudí, ktorí to nemajú v hlave v poriadku.  A takto si tu žijeme. Plne dôverujúc zdrojom mediálnym, pretože len tie majú vo všetkom pravdu. Poslušne počúvajúc na slovo a bez použitia vlastného rozumu "odškrtávajúc" jednotlivé body pár jedincami napísaného rozvrhu našich životov. A len ako stádo husí pritakávame. Z lenivosti, z pohodlnosti myslieť samostatne a podľa toho i konať. Zo strachu, že tá hŕstka jedincov nasmerovávajúcich ľudský pohľad do ničoty, prestane sypať i tých pár omrviniek, ktoré im pri napchávaní vreciek vypadávajú. Človek je nesmierne prispôsobivý tvor. A učenlivý. Čiže niektorí majú ako deti odsledované, akým spôsobom sa to robí a konajú rovnako. V čom ich ego pochopiteľne plne podporuje. Ale kvôli tomu sme sa do tohto života na Zem nenarodili. Nachádzame sa v čase takých zmien, aké na Zemi nikdy neboli. Tieto zmeny, ktoré budú pridávať na sile nie sú vonkoncom kompatibilné s týmto druhom myslenia. Túto skutočnosť je dôležité si v plnej miere uvedomiť. Planéta Zem už nie je čierno - biela šachovnica na ktorej je človekom ako figurkou pohybované podľa ľubovôle pár hráčov. Švy medzi čierno-bielymi štvorcami sa rozpadávajú nepredstaviteľným potenciálom svetla Zeme, ktorého z paprskov frekvencie vedomia lásky je vytvorené. Je to energia mäkkých, nežných, teplých tónov, ktoré sú zvukmi, obrazom Novej Zeme, nového veku ľudstva. A práve to je energetické dianie, ktoré fyzický zrak nemá šancu postrehnúť....čiže, nič sa podľa väčšiny nič nedeje :-). Tak prečo vlastne...keď nič nie je vidieť....veriť halucináciám jedincov, ktorí sa na planetárnom povrchu snažia pomôcť ľudskému prebudeniu. Prečo je stále tak veľká masa ľudí dinosaurom so zakrpateným mozgom, ktorý si v pohode nechá nasadiť obojok s vodítkom a ...bez slova pochoduje a počúva príkazy svojho "pána". Keď je ako tak nakŕmený pár omrvinkami - je ako plastelina tvarovateľný. Čiže dlho tomu bolo tak, že sa pár omrvinkami udržiaval stav nasýtenosti, ktorý sa premyslenými ťahmi, odpútavaním pozornosti od všetkého, čo skutočne dôležité je - dostal pod hranicu únosnosti. Lenže - kozmické energie, ktoré sú riekou života a plne podporujú vedomú cestu Zeme i človeka spôsobom kozmickým sa s týmto konaním nestotožňujú. Sú vlnením Zdroja /nárasty jednotiek času/, predvojom centrálnej vlny, ktorá je najväčšou silou vesmíru a jej meno je Láska. Mali by sme si uvedomiť, že keď myslíme a konáme ako spomenutý dinosaurus - ideme v tomto čase zmien sami proti sebe. Keď seba nepočúvame, keď kašleme na svoje srdce, ktoré nám má veru má čo povedať. Keď sme ľahostajní, alebo sa bezcitne správame voči všetkému čo je živé. Keď sa stále točíme na kolotoči ovešanom od seba oddelenými vagónmi vlaku v ktorom kolektívne cestujeme. Zahľadení do nadiktovaného rozvrhu hodín. Poháňaní bičom nevedomosti, mediálne šírených nezmyslov, neochoty dozvedieť sa viac o sebe, o Zemi, o kolosálnom dianí a aj pre to "viac" niečo urobiť. Veď nech sa deje, čo sa má diať. Nech si ľudskou ľahostajnosťou v pohode opäť nájdu svoje jamky roztavené guľe asteroidov, ktoré sa cyklicky vracajú, keď človek myslí a koná nie zámerom Jednoty, celku. Budeme vlastnou neochotou radšej civieť do prázdnoty lenivej mysľe, ktorá dovoľuje pár jedincom stále to isté. Šliapať človeku na päty, poháňať ho ako stádo, do uší vkladať trúby, ktoré hrajú len zvuky, ktoré sú mu dovolené. Na očiach držať okuliare, cez ktoré nedovidí tam, kam potrebuje. A tak si tu žijeme. V pohode ovládanej mysli, ktorá tým viac spolu s mozgom zakrpatieva, čím menej ľudia veria v seba. Pokiaľ sa Vám čoraz viac stáva, že nechápete, kde to vlastne žijete.....pokiaľ čoraz menej /ak ešte vôbec :-) / nerozumiete mysleniu a konaniu iných ľudí - vedzte, že práve Vy ste normálni. Problém je ale v tom, že je stále málo normálnych ľudí, ktorých myslenie je rezistentné voči všetkému, čo zakrpatenie mozgu spôsobuje. Sme v štádiu zrodu Nového človeka, Novej Zeme. Zrodenia ľudského, planetárneho, ale i kozmického charakteru, čiže sa jedná o záležitosť týkajúcu sa absolútne každého človeka. Nachádzame sa v čase /vo fotónovom páse/, kedy zrno vypadáva z klasov. Aby bolo schopné v nových podmienkach rásť, potrebuje byť na tieto podmienky pripravené. Byť pokiaľ možno v čo najlepšom stave tela a myslenia. Nakoľko myšlienkou tvoríme a myšlienka je emócia, je snáď každému jasné, prečo je tak dôležité emočné čistenie a odpútanie sa od negativity myslenia svojho okolia. V praxi to znamená nemyslieť ....a súčasne byť v bdelom stave myšlienok prítomnosti, čiže prítomného okamihu, ktorý práve prežívame. /nevenovať pozornosť starému, bolestnému, z nášho pohľadu negatívnym spomienkam a súčasne si obavami, strachom z prežitých skúseností nemaľovať rovnaký obraz budúcnosti. Neprenášať negativitu v minulosti prežitého do budúcnosti/. Inými slovami - žiť život bez očakávania, pretože najdôležitejším momentom je moment v ktorom práve žijete. Od tohto momentu sa odvíja ďalší....a ďalší ....a ďalší moment. To znamená - myšlienkou, emóciou práve zažívaného momentu /pozitívnou, negatívnou/ tvoríme ďalší okamih a tým i realitu svojho života. Čím viac strachu, obáv v sebe máme /negatívne na nás pôsobiace emócie/ - tým ľahšie sme manipulovateľní. Individuálnou /kolektívnou/ očistou sa ich zbavujeme, aby sme na zrodenie nového boli v plnej miere pripravení. A takto si tu žijeme.....na počudovanie našich predkov, ktorí sa môžu v hrobe obracať na druhý bok, aby to radšej nevideli. Keby vstali z mŕtvych, poriadne by mnohých prefackali, aby sa konečne spamätali. Veď v pohode, čo nie je z pohľadu ľudskej nevedomosti normálne - sú len halucinácie tých bláznivých, ktorí sa snažia povedať, že všetko je inak. Zatiaľčo okolo Zeme to lieta, hvízda, sviští a na kozmických diaľniciach sú rozmiestnené značky informujúce o stave pohotovosti, ktorej gro je pochopenie dôležitosti ľudskosti, človečenskosti a tým i sily lásky. Zatiaľ čo sa menia všetky planéty našej slnečnej sústavy a my tieto zmeny máme zakázané vidieť. Ad absurdum, povedala by som. Ale neustále je nám do očí klamané, že sa skutočne nič nedeje. V tomto štádiu zmeny by som konštatovala len jedno. Keď tomu veríte rovnako, ako ste verili doposiaľ....napriek rokom náročnej práce ľudí rozmiestnených na celej Zemi, čoby informačné pole - verte tomu i naďalej.......Tým, že sa Zem začína oddeľovať, integruje sa s všebytím. Čo je žiarivá energia, vyžarovaná z božského stredu. Akt oddeľovania /prijímania seba samej/ mnohí vo svojich víziách vidia a informujú ľudí na planéte. To isté sa deje s bytosťami, ktoré na nej žijú. Je to všadeprítomná láska, ktorá je so starými vzorcami myslenia nekompatibilná. Zem už je vyčerpaná /zdroje/ a vyčerpala i možnosti, ktorými priebežne dávala človeku na vedomie, že nekoná správne. Že sa nespráva tak, ako má voči Zemi i sebe vzájomne. Už pár dní sa pokúša kontaktovať naše srdcia. Zemský pulz je výrazne už zo 4 dni počuteľný /citeľný/. I keď je proces transformačnej zmeny v podstate jednoduchou záležitosťou - napriek tomu je viditeľne pre ľudí odmietajúcich pochopiť, uvedomiť si - náročný. A pritom stačí len tak málo. Byť človečenský, byť ľudský, byť takým, akým nás stvoril Boh - byť čistým. Čiže na nič sa nehrať, nikoho a ničoho sa nebáť a konať v zmysle zámeru s ktorým sme na Zem ako novonarodené dieťatko prišli. Jednoducho - byť láska a podľa toho i konať. Čo je bezbariérový vzťah seba samého voči sebe samému. Byť si vedomý, že život je dar a každá bytosť takto obdarená má právo o svojom živote slobodne rozhodovať a tvoriť ho takým spôsobom, aby v ňom nechýbala radosť i krásno. Čo je nesmierne pre žitie dôležité. Čo sa týka zmeny vnímania, použijem pre lepšie pochopenie príklad. Skúste si predstaviť, že sa pozeráte cez ďalekohľad. Je to zorné pole, ktoré zrakom snímate a týka sa reality v ktorej žijete, ktorú tvoríte, počujete, vidíte. Neviem, ako sa odborne volá koliesko, ktorým zaostrujete :-) smerom ku plus, alebo mínus. Predstavte si, že ním podľa potreby pootočíte a zistíte, že vidíte obraz, ktorý je viac - menej rovnaký a pritom iný. Sú to avizované zmeny vnímania, ktoré súvisia s kozmickou alikvotou....Ilona Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova Otvor Oči © 2015 - 2016  All Rights reserved http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa