Logistika Zeme - jej načítavanie - 1.9.2011

[Dustin]

Féva 1.9.2011 Napsal uživatel Amia    Čtvrtek, 01 Září 2011 13:59 Logistika Zeme - jej načítavanie - 1.9.2011 Len stoj a tichúčko vnímaj svoju Zem....Čo Ti hovorí, čo šepká. Aké slová má jej pieseň. Či vyjadrujú žiaľ, alebo tieseň a či lásku a šťastie. Omývaná slzami mora a vôd všetkých prístavov. Zohrievaná túžbou človeka i seba. Túžbou rozkvitnúť. Miliónmi kryštalických plôch jednej lásky.       Si tu s ňou a vieš, že je táto chvíľa dôležitá a vzácna. Že kráčaš v ústrety novému svetlu, ktoré ju napojí pránou. Doleje krčah doplna, aby si sa mohol napiť aj Ty. Človek. Aj Zem.        V mnohom si pochybil, mnohé si pochopil a prijal. A teraz stojíš a čakáš a otváraš doširoka bránu svojho srdca. Koľko ľudí sa do nej zmestí ? Koľko lásky ? Koľko všetkého čo tvorí Zem ? Si neustále konfrontovaný s otázkou či ísť, alebo zostať. Či stáť, alebo letieť v čase prichádzajúcom cez jeho bránu.       To všetko je na Tebe, na Tvojom rozhodnutí. Ešte dobiehajú poslední....ešte si "zaväzujú" šnúrky na topánke....a chcú ísť. A zamávať starej Zemi a súčasne všetkým, ktorí prichádzajú s láskou. Spievate pieseň svojho srdca. Každý tú svoju. A ladíte ňou - jej vibráciou - čas. I delfíni v zátokách i veľryby v šírom mori. Trúbiac, spievajú  pochod svetla. Všetci sú pripravení, oblečení do najkrajších šiat   -  LÁSKY. Tak žiarivých a priezračných ako len láska môže byť. Čistá, transparentná, hrajúca farbami  kryštálov nachádzajúcich sa v Zemi a volajúcich, cinkajúcich, duniacich svojou kryštalickou predohrou. Zvuk za zvukom znejúci v Zemi cinkaním kryštálov. Okom boha Hora, ktorý tu drží stráž, aby v poslednej chvíli povedal. Už idem, už stúpam na povrch Zeme, aby som oznámil všetkým, že je čas. Čas Zeme a jej detí. Prekryštalizovávaných do novej podoby. Prečistených, omytých múdrosťou panovníkov a vládcov, ktorí tu láskou vládli a posúvali ju ďalej a ďalej cez svojich potomkov z čias minulých až sem do náručia Zeme dneška.       Vzdychá a kvíli Zem človeka. Rodiac nové dieťa - samu seba, ale v inej, novej, kryštalickej podobe. Skúste jej pomôcť. Pohlaďte ju vnútorným zrakom. Držte ju v objatí. Zotrite pot. Predýchajte jej telo láskou samého seba. Tento "pôrod" je kontakt s inou sférou. S vesmírom. Rodiaca sa nová Zem, vystupujúca zo starého vnútra a vstupujúca do hviezdneho náručia. Do tmy vesmíru, až kým sa oči neprispôsobia novému svetlu. Prenikavému a pritom tak mäkkému. Je pránou. Tak ako tí, ktorí prichádzajú, aby liečili strach a obavy zo všetkého čo zhora vstupuje na Zem. Cez jej časovú bránu.       Ste mnohí pripútaní k myšlienke, že svet, Zem na ktorej stojíte, je jedinou vo vesmíre, ktorá život nesie a vytvára. Že len človek dokáže múdrosťou zdolávať Zem, jej prírodu i univerzum.  Len on, len on, len on, človek....smie a môže všetko čo chce. Oh, aký mylný dojem a egoizmus srší z každého činu, z každého kroku mysliaceho len na seba. A nie na Zem, na všetkých ktorí s ňou rastú.        Štvorlístok šťastia svetových strán. Štvorlístok Zeme rohmi času má svoje pokračovanie. Doprava, doľava, hore i dole je všetko rovnako dôležité. I tam je životný priestor. Aj tam sú tí, ktorí hovoria  namasté, i love you, ich liebe dich, je t´aime, ja ľubliu tebia, manatae..... I tam žijú ľudia podobní Vám všetkým. Každý v inom tele, ale s jednou túžbou. Hrať na šachovnici vesmíru figúrkami lásky. Sú utajení Vášmu zraku. Vy ich ním nevidíte a nemôžete nájsť. Sú v dimenzii svetelnej. Vás zatiaľ "oslepujúcej", zneviditeľňujúcej ich telá.       Skúste ísť hlbšie do svojho vnútra, do genetickej pamäti. A rozpomeňte sa ako ste sa kedysi dávno s nimi hrali a boli veselí, šťastní. Až kým Vás neodvelili sem. Na Zem, ktorej ste mali pomôcť nájsť svoju stratenú cestu.       A teraz stojíte, čakáte, plne pripravení na návrat domov. Lode, ktoré vidíte nad hlavou sú oni. Sú z iného sveta bez Vašich pravidiel. S jedným dirigentom - a tým je bezpodmienečná láska. S tou prichádzajú. Ňou chcú pomôcť vrátiť sa do času späť a pritom nového. Upozorňovaní na nebezpečie, ktoré im hrozí privítaním človekom.....ale pritom idú, letia ďalej. Až sem. S náručou otvorenou objatím. So srdcom zvoniacim láskou. S časom načasovaným na zmenu všetkého čo bolo doteraz a považovalo sa za správne a smerodajné.       Vieš, človek, skús pochopiť. Nezaoberaj sa myšlienkou na hrozbu, ohrozenie zo strany tých, ktorí plávajú priestorom nad Tvojou hlavou a snažia sa pristáť na Tvojej Zemi. Skús sa vcítiť do ich srdca, ktoré vie čo je potrebné a preto je tu, blízko Teba a nesie lásku. Ako Ti má povedať - ja Ťa milujem. Keď slová misií boli zatiaľ odmietané. Keď všetci, ktorí vstúpili na Tvoju rodnú pôdu boli poslaní preč. S odporom a negovaním. Tak teda počúvaj slová svetla bytostí Zeme. Počúvaj srdcom.   Posolstvo človeku od "mimo-zemšťanov":       Ty, človek, si sám v tomto priestore času tretej dimenzie. Vieš ako ťažké je žiť a tvoriť svoju realitu. Koľko námahy a úsilia musíš vkladať do každého prežitého dňa, ktorým sa ráno budíš plný myšlienok a predsavzatí, že....musíš. Zvládnuť, bojovať sám so sebou i druhými, aby si zvíťazil nad hmotou, ktorá túto realitu vytvára.        Viem, je to ťažké, preťažké mnohokrát. Všetko čomu čelíš. A čoraz horšie a ťažšie. Pretože si neuposlúchol hlas svojho srdca, ktorý Ti ukazoval cestu. Prehodil si rebríček svojich hodnôt, ktorý Ti bol daný. A mal za cieľ Ťa učiť - MILOVAŤ. Svoju Zem aj samého seba a tým i druhých. Rozdávať lásku a láskou tvoriť. Nie ovládať. Mal si to skúsiť, mal si sa učiť aj poučiť na svojich chybách. Je mnoho takých, ktoré si spravil. Ale už nie je čas obzerať sa späť a hodnotiť čo bolo správne a čo nie. Teraz je čas iný. A Ty pochopíš sám. Uvedomíš si čo všetko si urobil i keď to nebolo potrebné. Aby si mal, zvládol, ovládol. Tých, ktorých chceš a sú okolo Teba.       Nechcem hodnotiť ani prikazovať a kárať. Nie je to moja povinnosť ani právo. Len potrebuješ vedieť, že....nie si sám v priestore univerza. A tí, ktorí sa Ti roja nad hlavou majú iné poslanie. Iný "príkaz". Pomáhať láskou. A ver, že mnohí sú podobní Tebe. Že oči im žiaria a srdce tiež. Citom vychádzajúcim zvnútra. A podávajú Ti ruku. Je na Tebe, či ju prijmeš a pochopíš, že nechcú ničiť a devastovať. Že všetko negatívne, čo je o nich hovorené je zámer idúci zvnútra Zeme. Snažiaci sa vládnuť a ovládať ako doteraz. Je to prst na spúšti, ktorou držia Zem všetci k nim patriaci. A usilujú sa nepustiť ťa vyššie. Je to zámer ich cieľa. Ale my tu nie sme preto. Je to Vaša Zem, ľudia. Každý svoj a svojský, inak mysliaci a uvažujúci ako my, ktorí prichádzame.       A tak Ťa prosíme, človek. Vypusti zo seba strach. Zodvihni hlavu k nebu a privítaj nás pozdravom svojho srdca. Jeho zakývaním a slovom - poď. Si vítaný i keď Ťa nepoznám, ale viem v hĺbke svojej genetickej pamäti, že patríš sem. Na Zem. Ako kedysi dávno, keď si sľúbil, že sa opäť vrátiš a pozdvihneš ju na novú úroveň. Úroveň svetla už inej lásky.                                         Prijímam Ťa bytosť vesmíru, objímam Ťa a milujem. Tak ako to bolo kedysi dávno. Bez obáv, bez strachu, bez pocitu deštrukcie, bez potreby boja. Otváram svoju čakrovú bránu srdca a Ty smieš vstúpiť na pôdu Zeme. S láskou a milovaný.  Odpúšťam všetkým, ktorí doteraz nepochopili a zastavovali Ti cestu svojím vedomím.         To je posledné, čo ešte potrebuješ, stojac na svetelnom moste. Vedieť, že sme. Poznať našu silu....lásky. Stojíme na moste svetla oproti sebe a Tebe podávame ruku ako prví. Precíť to, čo k Tebe cítime. Si z našej krvi. Si pretkaný nitkami, vláknami našej genetickej pamäti. Našich predkov. Sumeri Síria prídu ako prví.                                                                                                                           Manatae                                                                                                                         s láskou Féva Ilona Pálušová   Odkaz je možné v neskrátenej a neupravenej verzii ďalej šíriť nekomerčným spôsobom, len za podmienky uvedenia aktívneho odkazu www.anjelska.sk