Máme dar citu. Schopnosť emocionálne vyžarovať do priestoru lásku. To znamená - citom sa prejavovať. Je to duchovný aspekt, ktorý sa nás opäť rôznou intenzitou dotýka. Nadštandartne rozvibrovanými hemisférami redukujeme nepotrebné myšlienky, ktoré nás nekonštruktívne zaťažujú v čase, ktorý je sám o sebe dosť náročný.
Čoraz viac je dôraz kladený na najoptimálnejšie spôsoby riešenia čohokoľvek s čím sa v našom živote zapodievame. Obsah slova láska sa začína zviditeľňovaním citu /prejavovaním/ približovať tým hodnotám kvantového mechanizmu, ktoré sú pre človeka prirodzené. S čím súvisia i korene stromu života. Čo je umelé sa stáva čoraz viac do očí bijúce a je vnímané ako nekvalita, ktorú ku šťastiu, spokojnosti skutočne nepotrebujeme. Naša evolučná cesta je iná. Je dláždená jednoduchosťou prirodzeného prejavovania sa. Čoraz výraznejším návratom ku všetkému, čo súvisí s vibráciami prirodzeného svetla, ktorými disponuje príroda.
Sme v stave očakávania príchodu seba a to zo Zeme i z neba. Na pozemské pláne, ktoré zdieľame. Načítavame všetko, čo k odprezentovaniu sily ducha i jemnosti duše potrebujeme. Veľmi rôznorodo - viac, či menej chápajúc, čo sa to vlastne s nami i so Zemou deje.
Čím viac sme sa z vlastnej iniciatívy snažili byť informovaní o globálnom dianí - tým viac sme v pluse. Pretože prebiehajúce zmeny, narastaním jednotiek chápeme. Tým sa i ľahšie v prebiehajúcich zmenách orientujeme.
Čoraz viac sa sami /každý z nás/ stáva stredobodom kozmického diania. Stávame sa opäť duchom, ktorý je prítomný. Stávame sa bytím, ktoré na povrchu zviditeľňuje čo cíti. Pričom niekto ešte potrebuje pár kvapiek svetla prijať, docítiť. Čo súvisí s individuálnym dosiahnutím pochopenia je tak rozdielne, že nie je možné povedať - teraz sa nám deje to a to.... tak a tak sa všetci cítime. Hustota /hutnosť/ svetla a veľmi rýchlo sa meniace zvukové vibrácie nám to neumožňujú.
Postupne spúšťaný rebrík z neba sa dotýka planetárneho povrchu. A zliezajú po ňom predovšetkým svetelné bytosti v ľudských telách, ktoré procesu transformácie v plnej miere pomáhajú. Niektorí z týchto ľudí sa na rebríku ešte pohojdávajú :-) a nechce sa im zoskočiť. Ale sú i takí, ktorí už chodia po tele Zeme - matky. Niektorí zatiaľ po špičkách, ako baletka - iní sa už s fyzickou príťažlivosťou zžívajú. Je to uzemňovanie na fyzickej úrovni. Jedná sa o pracovníkov svetla, ktorí to mali najnáročnejšie, pretože ich telo je ako hudobný nástroj naladený na najjemnejšie tóny zvukov. Čoraz viac sa prejavujúcou rezonanciou s citom sa stávajú so svojím okolím kompatibilnejší. Niektorí boli extrahovaní z bežného fyzického diania, aby mohli neustále zdieľať všetko potrebné a svojím atypickým tvorením v realite hmoty pomáhať pri nasmerovávaní ľudí na zlatú strednú cestu. Tým sme sa narastajúcou hustotou paprskov.... meniacou sa rýchlosťou ....pribúdajúcim žiarením dostávali z dna rieky života do čistej vody na povrchu. Do hladiny, ktorá je priezračná, čím je viditeľné všetko, čo je kontrastne iné, ako čisté.
Proces, ktorého sme aktérom i svedkom je zosynchronizovávaním nami prejaveného fyzického i nefyzického bytia. Uvedomovaním si mnohého zabudnutého. Zžívaním sa s informáciou o tele svetelnom, ktoré je doslova nabité kvantom svetelných kódov. A keďže svetlo je nosičom informácií, je logické, že všetky informácie v skutočnosti poznáme.
Je to zvláštny a dávno zabudnutý pocit. Cítiť, že jednoducho SOM. Prenikanie časom - let balónom, ktorý si málokto zmyslove /fyzicky/ uvedomoval. A už vonkoncom nie tí ľudia, ktorí sú mentálne zaostalí. Nie, nie je mojím záujmom niekoho urážať. :-) Ale v skutočnosti je pravda taká, že v nízkych materiálnych vibráciach je človek nekompletne /nekomplexne/ mysliacim človekom. Zaostávajúcim za vlastným vedomím v ktorom je nič a súčasne všetko. Kde vyššie Ja /tým, že sa vraciame ku Zdroju svojho svetelného prítomna/ postupne prestávame potrebovať. Pretože všetky záznamy sú uložené v nás.... v srdci svetelnom.....
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2016 All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Sme v stave očakávania príchodu seba a to zo Zeme i z neba. Na pozemské pláne, ktoré zdieľame. Načítavame všetko, čo k odprezentovaniu sily ducha i jemnosti duše potrebujeme. Veľmi rôznorodo - viac, či menej chápajúc, čo sa to vlastne s nami i so Zemou deje.
Čím viac sme sa z vlastnej iniciatívy snažili byť informovaní o globálnom dianí - tým viac sme v pluse. Pretože prebiehajúce zmeny, narastaním jednotiek chápeme. Tým sa i ľahšie v prebiehajúcich zmenách orientujeme.
Čoraz viac sa sami /každý z nás/ stáva stredobodom kozmického diania. Stávame sa opäť duchom, ktorý je prítomný. Stávame sa bytím, ktoré na povrchu zviditeľňuje čo cíti. Pričom niekto ešte potrebuje pár kvapiek svetla prijať, docítiť. Čo súvisí s individuálnym dosiahnutím pochopenia je tak rozdielne, že nie je možné povedať - teraz sa nám deje to a to.... tak a tak sa všetci cítime. Hustota /hutnosť/ svetla a veľmi rýchlo sa meniace zvukové vibrácie nám to neumožňujú.
Postupne spúšťaný rebrík z neba sa dotýka planetárneho povrchu. A zliezajú po ňom predovšetkým svetelné bytosti v ľudských telách, ktoré procesu transformácie v plnej miere pomáhajú. Niektorí z týchto ľudí sa na rebríku ešte pohojdávajú :-) a nechce sa im zoskočiť. Ale sú i takí, ktorí už chodia po tele Zeme - matky. Niektorí zatiaľ po špičkách, ako baletka - iní sa už s fyzickou príťažlivosťou zžívajú. Je to uzemňovanie na fyzickej úrovni. Jedná sa o pracovníkov svetla, ktorí to mali najnáročnejšie, pretože ich telo je ako hudobný nástroj naladený na najjemnejšie tóny zvukov. Čoraz viac sa prejavujúcou rezonanciou s citom sa stávajú so svojím okolím kompatibilnejší. Niektorí boli extrahovaní z bežného fyzického diania, aby mohli neustále zdieľať všetko potrebné a svojím atypickým tvorením v realite hmoty pomáhať pri nasmerovávaní ľudí na zlatú strednú cestu. Tým sme sa narastajúcou hustotou paprskov.... meniacou sa rýchlosťou ....pribúdajúcim žiarením dostávali z dna rieky života do čistej vody na povrchu. Do hladiny, ktorá je priezračná, čím je viditeľné všetko, čo je kontrastne iné, ako čisté.
Proces, ktorého sme aktérom i svedkom je zosynchronizovávaním nami prejaveného fyzického i nefyzického bytia. Uvedomovaním si mnohého zabudnutého. Zžívaním sa s informáciou o tele svetelnom, ktoré je doslova nabité kvantom svetelných kódov. A keďže svetlo je nosičom informácií, je logické, že všetky informácie v skutočnosti poznáme.
Je to zvláštny a dávno zabudnutý pocit. Cítiť, že jednoducho SOM. Prenikanie časom - let balónom, ktorý si málokto zmyslove /fyzicky/ uvedomoval. A už vonkoncom nie tí ľudia, ktorí sú mentálne zaostalí. Nie, nie je mojím záujmom niekoho urážať. :-) Ale v skutočnosti je pravda taká, že v nízkych materiálnych vibráciach je človek nekompletne /nekomplexne/ mysliacim človekom. Zaostávajúcim za vlastným vedomím v ktorom je nič a súčasne všetko. Kde vyššie Ja /tým, že sa vraciame ku Zdroju svojho svetelného prítomna/ postupne prestávame potrebovať. Pretože všetky záznamy sú uložené v nás.... v srdci svetelnom.....
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2016 All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Chcete-li přidat komentář, musíte být členem komunity Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light!
Přidejte se ke komunitě Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light.