A tak Vám všetkým opäť prajem pohodovo prežitý deň.
Ešte som tu... ešte to dávam, ešte zdieľam, pridávam informácie týkajúce sa aktuálneho diania vo svete kozmickom do ktorého logicky patrí i ten náš. Napriek tomu, že o tom po včerajšom doobedí prežitom v centre mesta pravdu povediac pochybujem. Tento druh kontaktu ma vrátil do čias filmového hitu "Blízke stretnutie tretieho druhu." Tí, ktorí ho videli a nie sú pod vplyvom "drogy" spôsobujúcej totálne zabudnutie všetkého, čo sa týka normálu, isto viete o čom hovorím. Po včerajšom skeningu je viac - menej zbytočné mi pripomínať, že pochybovať netreba. Aj tak by som každého ..... zaplavená dozvukmi..... poslala niekam. Spúšť pocitov, ktoré sú reakciou na nelogickosť myslenia, atď. stopercentne prežívala hlavná predstaviteľka filmu "Nádherná zelená." Tieto pocity sa prebúravajú do citov, ktoré je tak dôležité v zmysle nového veku ľudstva používať. Pričom sa cítite ako mimozemšťan, ktorý pristál na akejsi planéte, ktorá je vývojove stovky rokov za opicami. A to tie opice nechcem urážať.
Centrom dualitného sveta je absorbovaný humus, ktorým sú ľudia permanentne kŕmení. Pričom stravné lístky tohto menu pre ktoré je kvalita pojem neznámy si platia sami. A prevážna väčšina vôbec netuší, aké ingrediencie takýto druh menu obsahuje a ako sa v ľudskom myslení prejavuje. Že je obliekaním človeka do košieľky blázna, ktorý žije v presvedčení, že jemu to normálne myslí. To je tak všetko, čím ma centrum mesta včera obohatilo. Pocitmi, ktoré disponujú schopnosťou obrátiť naruby človeka, ktorý už myslí inak. Pôsobiť na obnaženú /tým chcem povedať čistú dušu/, ktorej zámer je jednoznačný. Približne takým spôsobom, ako keď dušu hodíte na gril a opekáte zo všetkých strán. Stále rovnakým myslením okolia v ktorom sa pohybujete. V praktickom živote to obnáša evidentne minimálne zmeny v ľudskom prejave. A aj to minimum sa obáva zmenu vlastného myslenia ukázať - pretože..... - vyberte a doplňte si sami. Škála poznámok, názorov, "titulov" je skutočne pestrá.
Pár zážitkov na dochutenie môjho dnešného príhovoru - aspoň na zasmiatie. Očný kontakt s človekom, ktorý je presvedčený, že je šaman a Vy pritom dobre viete, že je jednoducho byznysman. Opustenie priestorov veľkopredajne - s rúrami baliaceho papiera pod pazuchou - obťažkaná igelitovým sáčkom 50 - centoviek, pretože Vám iným spôsobom nemajú ako vydať 25 euro. Na tržnici prejavená ochota pomôcť drobnejšími mincami, nakoľko máte skúsenosti, že predávajúcim večne chýbajú. Výsledok - pohľad bez úsmevu v ktorom bolo čitateľne napísané, že ste deťom vybrala pokladničku. Zastavenie sa v obchodíku pre konkrétny tvar anjela, pričom mi predavač položil otázku - čo v tom sáčku máte. S úsmevom som odpovedala - farby. Tok otázok pokračoval. Na čo ?.... Budete maľovať ?.... A čo maľujete? Moja odpoveď - energetické obrazy. A to je čo ? No... ako Vám to stručne povedať..... to ste napríklad aj Vy. Ďaľšie otázky už neboli :D. A tak som sa svižným krokom, čo najrýchlejším tempom radšej ponáhľala domov.
Zahĺbená do seba, kráčajúca na vrchol kopca, kde je sídlisko v ktorom bývam. A - ocitla som sa na cintoríne. Vtedy som sa začala smiať, že čo mi tým vesmír chce povedať, alebo naznačiť :D. V strede sídliska totiž máme funkčný cintorín. Stačí zo tri metre odbočiť z chodníka okolo panelákov a ste tam :). Po chvíľočke pauzy, utierajúc si slzy smiechu som pokračovala ďaľej. Po pár metroch, čiže hneď vedľa cintorína je domov dôchodcov. Nakoľko bolo slnečno - všetky lavičky boli pre domovom obsadené. Z bezútešných pohľadov ľudí som dostala depku, nasadila si slnečné okuliare, ktoré bežne používam len ako čelenku do vlasov a rozmýšľala som, či tých pár metrov domov ešte dám. Dala som :). S dobehom sa ešte dnes spamätávam a vduchu si hovorím. Máme za sebou cca 30 ročný tok informácií na celej Zemi a zo všetkých strán. Je vôbec možné, aby ľudia, ktorí majú všeobecný prehľad nevedeli o ničom? Sú tak "jednoduchí", alebo sa len tak tvária. Čím ešte je možné pomôcť tej časti populácie o ktorej hovorím, keď je 30 rokov krátky čas na pochopenie niečoho čo je tak jednoduché. A tak si tu žijeme v klietke Godota. Lenže už nie je čas čakať. Tie mreže klietky potrebujeme rozbiť smerom zvnútra. Majte pekný deň, priatelia...... Ilona
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2017 All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Centrom dualitného sveta je absorbovaný humus, ktorým sú ľudia permanentne kŕmení. Pričom stravné lístky tohto menu pre ktoré je kvalita pojem neznámy si platia sami. A prevážna väčšina vôbec netuší, aké ingrediencie takýto druh menu obsahuje a ako sa v ľudskom myslení prejavuje. Že je obliekaním človeka do košieľky blázna, ktorý žije v presvedčení, že jemu to normálne myslí. To je tak všetko, čím ma centrum mesta včera obohatilo. Pocitmi, ktoré disponujú schopnosťou obrátiť naruby človeka, ktorý už myslí inak. Pôsobiť na obnaženú /tým chcem povedať čistú dušu/, ktorej zámer je jednoznačný. Približne takým spôsobom, ako keď dušu hodíte na gril a opekáte zo všetkých strán. Stále rovnakým myslením okolia v ktorom sa pohybujete. V praktickom živote to obnáša evidentne minimálne zmeny v ľudskom prejave. A aj to minimum sa obáva zmenu vlastného myslenia ukázať - pretože..... - vyberte a doplňte si sami. Škála poznámok, názorov, "titulov" je skutočne pestrá.
Pár zážitkov na dochutenie môjho dnešného príhovoru - aspoň na zasmiatie. Očný kontakt s človekom, ktorý je presvedčený, že je šaman a Vy pritom dobre viete, že je jednoducho byznysman. Opustenie priestorov veľkopredajne - s rúrami baliaceho papiera pod pazuchou - obťažkaná igelitovým sáčkom 50 - centoviek, pretože Vám iným spôsobom nemajú ako vydať 25 euro. Na tržnici prejavená ochota pomôcť drobnejšími mincami, nakoľko máte skúsenosti, že predávajúcim večne chýbajú. Výsledok - pohľad bez úsmevu v ktorom bolo čitateľne napísané, že ste deťom vybrala pokladničku. Zastavenie sa v obchodíku pre konkrétny tvar anjela, pričom mi predavač položil otázku - čo v tom sáčku máte. S úsmevom som odpovedala - farby. Tok otázok pokračoval. Na čo ?.... Budete maľovať ?.... A čo maľujete? Moja odpoveď - energetické obrazy. A to je čo ? No... ako Vám to stručne povedať..... to ste napríklad aj Vy. Ďaľšie otázky už neboli :D. A tak som sa svižným krokom, čo najrýchlejším tempom radšej ponáhľala domov.
Zahĺbená do seba, kráčajúca na vrchol kopca, kde je sídlisko v ktorom bývam. A - ocitla som sa na cintoríne. Vtedy som sa začala smiať, že čo mi tým vesmír chce povedať, alebo naznačiť :D. V strede sídliska totiž máme funkčný cintorín. Stačí zo tri metre odbočiť z chodníka okolo panelákov a ste tam :). Po chvíľočke pauzy, utierajúc si slzy smiechu som pokračovala ďaľej. Po pár metroch, čiže hneď vedľa cintorína je domov dôchodcov. Nakoľko bolo slnečno - všetky lavičky boli pre domovom obsadené. Z bezútešných pohľadov ľudí som dostala depku, nasadila si slnečné okuliare, ktoré bežne používam len ako čelenku do vlasov a rozmýšľala som, či tých pár metrov domov ešte dám. Dala som :). S dobehom sa ešte dnes spamätávam a vduchu si hovorím. Máme za sebou cca 30 ročný tok informácií na celej Zemi a zo všetkých strán. Je vôbec možné, aby ľudia, ktorí majú všeobecný prehľad nevedeli o ničom? Sú tak "jednoduchí", alebo sa len tak tvária. Čím ešte je možné pomôcť tej časti populácie o ktorej hovorím, keď je 30 rokov krátky čas na pochopenie niečoho čo je tak jednoduché. A tak si tu žijeme v klietke Godota. Lenže už nie je čas čakať. Tie mreže klietky potrebujeme rozbiť smerom zvnútra. Majte pekný deň, priatelia...... Ilona
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2017 All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Chcete-li přidat komentář, musíte být členem komunity Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light!
Přidejte se ke komunitě Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light.