No, to ma podržte…. ako ja toto vysvetlím, aby to bolo aspoň ako tak pochopiteľné.
A nie že sa zľaknete, že mi preplo… necháte ma v tom samu a utečiete od monitora… aj keď sa to dá vpodstate povedať aj takto. Ono nám totiž skutočne začalo „prepínať“. Poobede som mala veľmi stručné informácie o aktuálnom stave, kedy všetko, čo sa s nami dialo, by sme mohli prirovnať k prevíjaniu motora v hlave. Súčasťou tohto diania bolo viac „aktivít“ …viacero záležitostí súvisiacich s posunom, torznými poliami, atď.Ale vrátim sa k úvodu s ktorým súvisia včerajšie kódy, konkrétne – „Napojenie sa konštantou času na vnímanie reality takej, aká je“ ….pričom konštanta času je brána za časovým kvantom. A práve takou bránou dnes začali prechádzať ako prvé vtelené kozmické bytosti. Sú takpovediac predskokani v čase, ktorí testujú „pôdu“ nových realít. To znamená, že všetci, ktorých sa to už týka, preskočili samých seba. Čiže – pokiaľ vidíte, že sa Vám za zadkom. pohybuje nejaký tieň – nie je to duch, ale ste to Vy. Fú…. je to sila, však? Už len tá predstava. V prípade, že máte rovnako ako ja rozvetvené vnímanie a ste schopní vidieť mnohé /alebo niektoré reality/ – máte možnosť sa pozerať na svoje dvojča.Preklápanie v čase si pre lepšie pochopenie môžete predstaviť ako most, ktorý je v strede sklopený ako klasická strecha. V čiste lineárnej 3D sme sa šplhali po sklopenej polke na vrchol „strechy“. Padali dole, šmýkalo sa nám, pred sebou sme nevideli nič – len sivú „strechu“ …žiadne svetielko, žiadnu perspektívu. Držali sme sa jeden druhého, keď niekto z nás padal – druhý ho chytil. Jednoducho – poriadna fuška. Keď sme sa konečne vyšplhali cca do dvoch tretín lineárnej 4D, dostali sme sa na hranicu dvoch svetov. Do časových sfér v ktorých linearita a tým i svet, aký poznáme /fyzikálno/ končí. Je to určitý zlom v čase, vstúpenie na pôdu nových dimenzií v ktorých to už funguje trochu inak. Na hranici týchto svetov sme balansovali ako na lane a bolo dôležité sa udržať v stave bdelom. Konštantou času sme prekonali /prekonávame/ časovú „špáru“, čo je určitý interval, alebo vakuum nesynchronicity. Túto časovú „špáru“ si môžete predstaviť ako potok na ktorý sa pozeráte. Zrazu zistíte, že v jednom mieste je tok prerušený, akoby vygumovaný a nie je tam nič. O kúsok ďaľej tok pokračuje. Tým sme sa dostali /dostávame/ na druhú stranu mosta. Akonáhle sme sa ho dotkli „nohou“, začala sa jeho druhá sklopená časť dvíhať do horizontálnej roviny. Je to štartovacia zóna, ktorú začínajú testovať vtelené kozmické bytosti. Táto zmena je vstupom fyzického tela do nelineárna /na druhú polku dvíhajúceho sa mosta/, kde sa už zviditeľňuje iná perspektíva. Tým máme všetci, ktorých sa to týka svoj tieň minulosti za sebou s oneskorením 2-3 minút nášho času, pričom tento časový interval sa bude predlžovať. Ešte snáď pre lepšie pochopenie: …človiečik, ktorý Vám chodí za zadkom sa pohybuje po rovnakej trase, ako Vy a naviac aj robí to isté, čo ste robili Vy pred cca 2-3 minútami… Asi tak sme momentálne na tom, milí priatelia….
Čo práve vidím: .....je to pohľad na veľmi nežnú, jemnú, transparentnú ženskú energiu, ktorú vidím ako ženu zosobňujúcu jeden celok - ženský princíp /vidím ju nad Zemou, asi vo výške v ktorej lietajú vtáky/. Rukami pohybuje takým spôsobom, ako keď sme po bedrá vo vode a pohybmi ako pri plávaní sa jemne dotýkame vodnej hladiny. Tieto pohyby sú spojené s éterickou hustotou vzduchu nad Zemou, ktorá vyzerá približne ako dúhová "hmla". Ako žena pohybuje rukami, vzduch sa vlní dúhovými éterickými vlnami. Vyzerá to krásne ....,je to nesmierne jemné, priezračné. Škoda, že sa nedá nafilmovať. :-)
Chcete-li přidat komentář, musíte být členem komunity Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light!
Přidejte se ke komunitě Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light.