Svetelná cesta do snov jej nirvánou vzostupu - 13.10.2011

[Dustin]

Féva 13.10.2011

Svetelná Zem, ktorá čaká na Váš príchod je pripravená. Má nachystanú náruč plnú kvetov a farieb dúhy akú nepoznáte. Je plne aktivovaná - tak ako aj Vy. Je nachystaná na severnom koridore Vašej arktickej brány. Aby vzostúpila jej pôvodná súčasť a premietla svoje telo do nového nastavenia svetlom. Jej karmínovo-rubínová žiara sa mení na tyrkysovú, žiarením kozmu dopadajúcim na jej tvár. Je pripravená, vykryštalizovaná, zaliata svetlom už iných obzorov a naťahuje k Vám svoju dlaň. Aby ňou pohladila každého kto k nej prichádza. Jej jemným dotykom svetla.       Vlna a svetelné vlnenie pohlcujúce Zem, aby vzostúpila, je žiarenie evokujúce city, ktoré boli hlboko ponorené do génov. Do genetickej pamäti človeka. Do svalov, srdca, kostí, do celého tela a každej jeho bunky.       Sám sa pýtaš, človek, akou mierou si sa podieľal na svetelnej fúzii. Čo všetko si urobil, aby mohla prísť a zaplaviť Ťa svojou intenzívnou silou. Sám chceš vedieť pravdu o pôvode tohto žiarenia. Svetla prinášajúceho tak radikálnu zmenu. Vstupujúc do životov ľudí i Zeme. Svetelné spájanie, ktoré cítiš, vnímaš a už vidíš si Ty sám. Sám si prišiel až sem svojou vôľou a odvahou, aby si prikývol. Povedal - áno - chcem a potrebujem ďalej rásť. Byť väčší a múdrejší ako som bol predtým, keď som nové svetlo ešte nepoznal.       Podstata svetelnej siete okolo Zeme je taká istá. Sieť múdrosti prepojená s univerzom, sieť vedomia nového veku ľudstva, sieň záznamov. Pretože každý kto je jej súčasťou má možnosť vedieť viac ako doteraz. Má silu i odvahu dotknúť sa siete a pocítiť jej lásku. Upreným pohľadom do diaľky, kde sa črtajú jej svetelné vlákna, jej vlnenie, dokáže pochopiť čo všetko znamená. Čo človeku prináša. Blahodárnu žiaru, spojenie so svetlom, so svetom iných rozmerov, bytostí i planét. Ktoré vedomím ho povedú na nové miesto existencie.       To čo poznáš je Tvoja modrá Zem. Kvitnúca planéta kozmu videná zďaleka. Je plná vôd, lesov i strání tak ako tá, ktorá Ťa vynovená čaká. Už nie modrá, ale tyrkysovo-smaragdová. Dotykom jej pleti sa dotýkaš akoby sám seba. Poznaním, že to čo cítiš je len neha a láska. Dotykom jej trávy - ktorá vlniac sa, Ti máva - pozoruješ prúdenie vzduchu, ktorý akoby stál a predsa sa mení. A Ty, očarený, sleduješ jeho pulz na tvári novej Zeme.       A deti, hrajúce sa na svetelnej lúke už nemajú potrebu sa škriepiť. Len veselo sa smejú a ukazujú v diaľke na niečo čo vyzerá ako loď. Áno....a letí k nim, aby priniesla mnoho iných detí z ďalších planét ich novej domoviny a mohli sa spolu hrať a šantiť. Vychutnávať si svoj kryštalický svet.       A Ty, človek dospelý, sa musíš začať učiť od detí. Naplniť sa ich spontánnosťou a bezprostredne prijímať všetko čo Ti nový svet nadelí. Už s hlavou v "oblakoch" nie na hrubohmotnej tvrdej Zemi, ktorá po Tebe chcela veľakrát viac ako si mohol dať a odovzdať svojou energiou. Pripútaný k svetu hmoty jej elektromagnetickou príťažlivosťou.        Všetko je tu iné. I čas. Už nepozeráš rýchlo na hodiny, koľko minút či sekúnd Ti ostáva, aby si stihol prísť. Už nepotrebuješ tápať v pamäti, čo všetko Ťa ešte čaká. Už nemusíš čeliť hrozbe, že ak...... Už nepoznáš výkričníky sveta hmoty. Si fascinovaný, očarený,......si uzemnený so svojou novou Zemou lásky.       Len jednoducho si ...a si......a si. Nie že by si nemal čo robiť. Máš veľa plánov a predsavzatí a všetko na čo pomyslíš sa Ti darí. Len slová počkaj...ponáhľaj sa....musíš už nepoznáš. Si ako ponorený do sveta fantázie o ktorom si mohol len kedysi snívať. A teraz ho tu máš pred sebou. Sám si ním a on je Tebou. Ste jednotou. Jednotným svetom milujúcej lásky.       Ani čas, ani Ty, tu už nepoznáte príkazy a zmeny Tvojho rozhodnutia niekým iným. Ideš so svojím srdcom. Ním tvoríš i rozmýšľaš. Uvažuješ nad všetkým čo tento svet predstavuje. Len láskou vedený a vnímajúci. Vždy pripravený pomôcť a chápať druhého a vložiť mu svoje srdce do jeho dlaní. A povedať : "Som Tvoj priateľ. Či Ťa poznám, alebo nie. A možno si aj matne pamätám, že kedysi dávno sme sa stretli. Tak či tak som tu pre Teba." A on tiež.       Málokedy sa stáva na Vašej Zemi, že cudzí stretne cudzieho a podá mu ruku a srdce s úsmevom do dlaní. Len tak, zľahučka. Aby vedel, že nie je sám. Málokedy nastaví človek človeku dlaň a povie mu poď...máš problém ? Pomôžem Ti. Málokedy dá najesť hladnému. Málokedy pohladká cudzie dieťa, aby mu bol odmenou "len" úsmev. To všetko sa na novej Zemi stáva každý deň...že človek človeka má rád, váži si ho a cení. Že nie je kapitán ? Či doktor práv ? Že nerozhoduje o celej zemi ? Že nemá uložené milióny v bankách ? To je Vašou prioritou v posudzovaní človeka. Vaším pohľadom cenené. Nie naším a nie pohľadom novej Zeme.       Tu je človek iný. Nie vnorený do hmoty, ale ukotvený v srdci. V jeho kryštalickom strede, ktorý má odlišný pohľad na Zem i všetkých, ktorí sú láskou prekryštalizovaní.        Čo cítiš, keď Ti tieto slová hovorím ? Lásku ...či strach z novej Zeme. Obavu, smútok...či šťastie a túžbu. Tak vidíš, môj milý. Už vieš ako nový svet vyzerá. Že niet čoho sa báť. Lebo teraz v spleti otázok, ktoré Ti víria hlavou a obáv zo všetkého čo sa bude diať máš v sebe trochu chaos. Ponor sa, prosím, do našich slov. Aby si si opäť spomenul na čas, kedy si vídal svet iný ako Tvoj. Spomeň si na svetelné domoviny planét a hviezd, ktoré Ti otvárajú náruč, aby Ťa privítali ako svoju súčasť. Ako svojho blízkeho či príbuzného, ktorý našiel cestu späť....domov. Priamočiarou cestou, letom cez kaskády hviezd.       Tento nový svet môžeš prirovnať ku svetu pod vodou, kde pohybom tiež všetko sa vlní a nie je akoby už tak veľká príťažlivosť zemská. A magnetizmus už prechádza len jedným pólom.       Už viete čo sa stane, keď cez Vás čas prefiltruje svetlo. Keď prídete - budete iní. Už nie z hmotnej "hliny". Už nie bázou uhlíka, ale novou zmesou prvkov. Budete kryštálovo jemní. Trblietajúc sa každým otočením, pohybom svojho tela. Odrážajúc lesk vody, trávy i svetla nad Vami. Svetla dvoch sĺnc.       Myslíte si, že to tak nie je ? Skúste uprieť svoj zrak do svetelného zdroja a potom sa pozrite späť na vec či tvar. Má inú farbu. A presne to sa Vám snažíme vysvetliť. Váš zrak je schopný vidieť i niečo viac. Rôznym pohľadom spektra. Je nastavený na zmenu videnia. Už dávno predtým ako ste prišli sem, aby ste videli Zem rásť. Je to tajomstvo vývoja. Zraku i vedomia a svetelného tela. Fakt, že Váš zrak tu vníma svet a celú Zem svojím spôsobom a schopnosťou vidieť len malú časť, neznamená že nedokáže vidieť viac a viac. Nastavením génov genotypu ako zrkadla. Zrkadliaceho širším a širším záberom svoj ďalší a ďalší svet. Váš svet zázrakov.       A či si máš niečo so sebou vziať ? Len srdce. Všetko čo tvorí prírodné vlákna bude v čase spojenia s časom "0" pretransportované do hologramov Vašich snov /kedy ste časovou bránou počas 10 nocí vedomím vytvárali hologram svojich domov/. Všetko bude útulné, upratané a čisté ako sklo. Hrubohmotná matéria nespĺňa kritériá tejto frekvencie a zostáva na 3D Zemi.       A Vy - technicky zdatní - sa nemusíte báť, že tam niet vozidiel a počítačov. Na planétach nového sveta je vyspelá veda. Neexistuje tu len premiestňovanie sa vedomím v čase, ale i planetárne lety a lety z mesta do mesta svetelného. Môžete si to vychutnať a vedecko-technicky sa vzdelávať ďalej. Pretože vývoj je pred Vaším vývojom viac ako 3000 liet. Každý si môže vybrať čo chce robiť a po čom jeho srdce túži. To bude mať. Niekto sa bude vzdelávať, niekto bude učiť, niekto pracovať so Zemou, niekto sa pohybovať medziplanetárnym spôsobom. Podľa svojej voľby - vždy vedený srdcom.                                                                                                                                   S láskou Féva Ilona Pálušová   Odkaz je možné v neskrátenej a neupravenej verzii ďalej šíriť nekomerčným spôsobom, len za podmienky uvedenia aktívneho odkazu www.anjelska.sk

[Ywet]

Ďakujeme za dobré správy Féva. Na otázku: kedy? mi dátum nebol zdelený, ale odpoveď bola:
"SKORO .......  VEĽMI SKORO ......"

[Ywet]

ráno som na http://www.inner-light.ning.com/forum/topics/f-va-obrazy-na-podstat... opisovala zážitok ...
práve včera som sa ocitla v Strede Zeme, v sieni kryštálov. Prerastali sem korene stromov, dotýkala som sa ich a rozsvietili sa. Stála som v Strede a pozerala na svietiace Bytosti v Zemi, na Zemi a v okolí Zeme. Svietili sme jasne, odhodlane. Cítila som dojatie a ďakovala Zemi za jej lásku, pochopenie, milosť a trpezlivosť so mnou .. s nami...
Dotýkala som sa ochrannej svetelnej siete. Najprv som z nej akoby sťahovala odlepovala priesvitný povlak a potom som svetelnú sieť prevzdušňovala a ona zväčšila svoj objem.
Na moju otázku "kedy nastanú viditeľné zmeny", som dostala odpoveď:
"Skoro ...  Veľmi skoro ..."