Féwa : 7.5.2018 Info

[Ina Obr]

Keď sa zobudíme do krásneho počasia - hneď sa nám ľahšie z postele vstáva. Pochopiteľne - v prípade, že nemáme za sebou viac - menej prebdenú noc :). Kvôli čomu..... kvôli komu..... prečo. Pretože v tme vidíme všetko černejšie, strašidelnejšie, hroznejšie. Zlé myšlienky na nás útočia zo všetkých strán a - podľa schopnosti vlastnej predstavivosti i ich obrazy. 

Množinu takého druhu myšlienok súhrnne môžeme nazvať kataklizmatické. Nervy drásajúce, bičujúce a produkujúce nepríjemné stavy. Čiže stavy v ktorých sa nedobre cítime. Akonáhle ich prijmeme a do ich kalnej vody sa ponoríme - je nám psychicky, duševne, telesne čoraz horšie. A logicky pochopiteľne nespíme. Keď ich PRIJMEME..... kvôli narastajúcej nervozite, ktorá sa postupne rozlieza celým telom a výrazne je citeľná v dolných končatinách je konštruktívnejšie radšej na chvíľu vstať, zasvietiť a UVEDOMIŤ si, že sa jedná len o strach. O zastrašujúce manévre, ktoré majú na človeka dosah. Kto ich podporuje netreba rozoberať. Tma pridáva na ich sile. Má takpovediac voľné pole v ktorom si zastrašovanie doslova vychutnávajú všetky strašidlá :). Rôzne entity, zlí duchovia /súhrnne povedané - čierni, či černota/, ktorých sa treba báť. A najlepšie je všetkých na tých čiernych upozorniť, aby sa tiež mali na pozore :). A takto sa šíri strach :). Strach z niečoho čo nie je vidieť a s podporou človeka /starý spôsob myslenia/ sa zviditeľňuje.

Veď predsa - keby tomu tak nebolo nebáli by sme sa toho. A o čo sa v skutočnosti jedná..... čo je to strach naháňajúce a človeka zastrašujúce, brzdiace, blokujúce čosi? To čosi, čoho podobu si každý po svojom predstavuje.... nakreslí.... namaľuje.... vo svojom živote a tým i v živote všetkých zhmotňuje? Nič to nie je. Nie je to nič. Toto nič je protipólom poľa Ničoho, o ktorom bolo v informáciach hovorené. Rozdiel medzi poľom Ničoho a ničoho je taký, že z poľa Ničoho /nekonečna večnosti lásky/ vznikajú ....rodia sa tvary, ktoré podľa frekvencie v ktorej sa v danom okamihu nachádzame stávajú viditeľné. Nakoľko vzostupujú z poľa večnosti lásky je logicky pre každého pochopiteľné, že so Zlom /strachom, obavami, čiernymi myšlienkami/ nemajú nič spoločné. V tomto poli už mnohí tvoríme. Srdcom - jednoducho povedané. Mnohí ešte nechápu čo to znamená.... o čom to je..... čo to je za zmena, ktorá sa vymyká zabehnutej, zautomatizovanej norme protipólove fungujúceho sveta. Táto nevedomosť, s ktorou ide ruka v ruke nedôvera, neviera, neprijatie nových spôsobov budovania sveta človeku nedovoľuje prejaviť záujem o všetko nové, ktoré /čo/ sa už jednoducho deje. Je to rozkvitajúca doba nového veku ľudstva, ktorú svojou prácou, tvorením, prístupom podporuje každý človek, ktorý si uvedomuje čo je podstatou nového. 

Pole Ničoho, z ktorého tvoríme nové je súhrnne povedané tvorením všetkého čo bolo človeku brané. Pred ním skrývané práve z toho dôvodu, že je to skrývané nesmierne dôležité. Je to radosť, tešenie sa zo života, úsmev, smiech, atď. Čím? Všetkým čo predstavuje pole ničoho. Pričom podstatou prenikania osadenstva tohto poľa :) do mysle človeka mu pochopiteľne dávame možnosť vstúpiť do nášho života, kde si robí čo chce. Akonáhle ho pustíme, čiže otvoríme tomuto osadenstvu dvierka. Straší, zastrašuje rôznou intenzitou akou tento strach, zastrašovanie prijímame. A to je podstata využívania, zneužívania, oberania o energiu - životne dôležitú silu, zastrašovania a tým i všetkých prejavov tohto poľa s ktorým máme všetci v čase starého režimu /starý spôsob myslenia/ bohaté skúsenosti, ktoré súvisia s nerovnováhou. 

​S nerovnováhou, ktorá sa obratom premieta v zmysle emočnom na Zem. Je to začarovaný kruh v ktorom sme kolektívne žili a z ktorého rôznou rýchlosťou vzhľadom na vlastné uvedomenie vystupujeme. Plne podporovaní slnečnou energiou. Energiou hrejivou, vrúcnou, láskyplnou a súčasne múdrou, spravodlivou, ktorá so srdcom Zeme - Matky rezonuje. Táto energia je i v nás. Naším znovu prijatím sa budí zo sna a my jej meniacim sa myslením, prístupom k sebe, k okoliu, k životu pomáhame prejaviť sa. Opäť zažiariť vlastnou prirodzenosťou s ktorou všetky naše zabudnuté schopnosti súvisia. Nie je možné kohokoľvek prehovárať, presviedčať nech uverí, nech si uvedomí čo sa na Zemi deje. Nech pochopí, že tohto diania je absolútne každý súčasťou. Je o slobodnej vôli, rozhodnutí sa, či človek chce byť opäť normálny. Zdravo mysliaci, konajúci. Čiže taký, aký kedysi bol. Prírodný. Nemanipulovaný umelosťou, ktorá je len ilúziou starej doby. V novej dobe ľudstva nemá šancu to staré prežiť. Nedá mi /napriek slobodnej vôli každého/ na túto skutočnosť neupozorniť. 
​
Jemnocit lásky, ktorý sa nami čoraz výraznejšie začína /začal.... bude/ pejavovať je celkom prirodzený pre každého človeka - pre každú bytosť svetla. Jemnocit neznamená plávať, vznášať sa kdesi na obláčiku a čakať čo sa bude diať. Prípadne popritom na všetkých vrátane života nadávať. Ukazovať prstom na druhých a odmietať prijať reálny fakt, že všetko čo sa deje, či bude diať záleží od každého z nás. Je naším uvedomením. My všetci sme želiezkom v ohni, ktorý sa nami rozhorieva. Nie takým spôsobom, že všetko na popol zhorí a na Zemi /tým i v našom živote/ nezostane nič živé. Rozhorievaním zabudnutého zhorí len to nič o ktorom bolo hovorené. To neľudské a pre každú živú bytosť /nosič živej energie/ neprirodzené. Čím viac si túto skutočnosť uvedomíme, čím menej pole ničoho svojím myslením, konaním, prejavom podporujeme - tým lepšie pre nás.... Ilona


Zdroj: FB
​Otvor Oči
© 2015 - 2018  All Rights reserved
https://www.otvoroci.com/blog/category/fewa