Existujúca realita, ktorú nevidieť zatvorenými očami srdca. Necítiť bez nacítenia sa - čo je schopnosť, ktorú každé živé stvorenie má.
Bez vôní a dotyku vnímaných najdôležitejším miestom človeka a svetov blízkeho i vzdialeného vesmíru nie je možné porozumieť celistvej dokonalosti života. Ochutnať všetkými bunkami zmyslov nielen to dobre známe, svetským zrakom vnímané a napriek zatvoreným očiam srdca neustále v našich životoch prítomné, existujúce, tečúce spolu s nami v rieke života.
Byť prítomnosťou sveta, ktorého tajomstvá, zázračné dianie bolo /je/ pred ľudským zrakom dlho ukrývané. Byť prítomnou súčasťou diania pod viečkami oka.
Jediným a nemenným spôsobom, ktorým sa otvárajú oči srdca je láska. Hĺbkou preciťovaná, bezpodmienečne prijímaná a rovnakým spôsobom vnímaná v každom okamihu života. Vtesnávanie sa do pozície čistého krištálu srdca z ktorého neustále tečú, lásku prejavujú, zdieľajú paprsky dúhovej zrenice je zbytočné snaženie sa. Vidieť, počuť, dotýkať sa, cítiť vône človekom zabudnutého sveta a s jeho bytosťami komunikovať celkom bežným spôsobom, aký je známy vo fyzicky vnímanej realite je z nevedomého, neprebudeného uhla pohľadu v lepšom prípade zázrak - v opačnom prípade reakcia, ktorú vôbec už nie je treba slovne rozoberať, či iným spôsobom jej venovať pozornosť.
V predchádzajúcich informáciach avizované otáčanie sa srdca o 180 stupňov /čelom vzad/ je i meniacim sa uhlom svetla, ktoré je zo svetelného krištálu srdcom vyžarované. To znamená i na tie miesta, ktoré boli do tej chvíle v tme. Na miesta, ktoré boli do toho okamihu pred bežným pohľadom človeka skryté.
Už aj vtáci v korunách stromov, či slobodne vo vzduchu poletujúci svojím spevom oznamujú, že sa niečo vzácne a dôležité deje. Precitaním srdca človeka, otváraním očí, ktoré úzko súvisia s počuteľnosťou ino - zmyslove vnímanej reality. Je tam rušno...tam hore v korunách stromov, ktoré sú z pohľadu hlavy oddelenej od srdca akousi nepochopiteľnou a neprijateľnou siedmou dimenziou, ktorej dvierka vedú do nami viac, či menej zabudnutej reality. Do sveta mieru, vzájomne prejavovanej lásky - do sveta všetkých a jedného. Jedného, ktorý všetkými je a prostredníctvom seba, svojou všade - prítomnosťou tento svet neustále vyžarovaním svetla zo srdca podporuje.
Nadobúdame rozmerovosť /každý svojím spôsobom/, ktorá je slovami plošne fungujúcich zmyslov neopísateľná. Slová ustupujú, strácajú sa v dave, ktorý ich svojím spôsobom stále používa a na ich miesto sa dostáva obraz videného. Čo je omnoho ľahšie pochopiteľné pre každého. Vlastným zrakom vidieť znamená mať takpovediac čierne na bielom potvrdené, že ...... ono je tomu skutočne tak. Ono sa to deje.
Praskajú pľuzgiere nadutosti, nafúknutosti, domýšľavosti, nedôvery v láskou tvorené. Srdcom, ktoré je zdobené tónmi melódie duše. Zvukmi hviezdnych, planetárnych svetov, ktoré tak ako človek a všetky bytosti tečú spoločne so Zemou vzájomne zdieľanou kozmickou riekou života.
Vlastné nevedomie praská vo švíkoch slnečným vyžarovaním. Slnečným vedomím podporovanou všade sa nachádzajúcou energiou, ktorá je pre všetko živé prirodzená. Energiou trblietajúceho sa priezračného, zlatom zdobeného slnečného "plášťa."
Prichádzajú kvetovlasé anjelky /aktivujúce sa symboly/ - súčasne s maľovaným obrazovým kódom na ktorý dnešným zdieľaním bude možné nakuknúť :). Obraz je "Galaktickým portálom slnečného vedomia." Veľmi jednoducho povedané - vedomia všetkými a všade zdieľanej lásky.
V závere dnešných informácií pridám pár vhľadov. Chcem len podotknúť, že existuje diametrálny rozdiel medzi vhľadom a - vhľadom. Mať skutočný, reálny vhľad znamená fungovať ako predvoj .... ako predskokan informujúci zdieľaním srdcom videného o práve prebiehajúcom dianí charakteru celistvého. To znamená, že sa jedná o informácie zo sveta /svetov/ do ktorých hlava oddelená od srdca ešte nedovidí. Tieto vhľady /vizualizácia/ sú nesmierne dôležitým darom pre ľudí, ktorí viac, či menej zabudli aká je skutočná pravda o vše - bytí. Každá bytosť, ktorá srdcom vidí je v tomto zmysle predskokanom.
Vhľady od včerajšieho dňa:
V priebehu poobedňajších hodín včerajšieho dňa sa začalo veľmi rýchle prevrstvovanie realít v zmysle frekvencie, ktorú ľudia v jednotlivých realitách používajú a v ktorých je konkrétna realita funkčná. Bola viditeľná ich frekvenčná ohraničenosť, ktorú fyzický zrak nevníma. Následne začali ťažko popísateľným spôsobom z týchto realít vystupovať ľudia, ktorých frekvencia je najvyššia /otáčanie srdca o 180 stupňov/. Prešli /vstúpili/ na samo - hybné "chodníky" /podobné ako na letisku/ a začali mať jemnohmotnejší vzhľad. Celkove bolo viditeľné ich fyzické spomaľovanie sa v porovnaní s rýchlo sa ženúcim davom v nízko - frekvenčných realitách. Toto spomaľovanie súvisí s ukotvením sa v centre kľudu, ticha. Všetci títo ľudia svoje okolie len sledovali. Počas chôdze /napríklad mestom/ s ľahkosťou prechádzali cez nízko - frekvenčné telá iných ľudí, ako i cez akýkoľvek tvar /formu/ hmoty. Podobným spôsobom, akým prechádzajú vysoko - frekvenčné bytosti cez stenu izby, domu.
Ďaľším vhľadom bolo odhrnutie vysokej trávy /napríklad dekoračné druhy trávy/ obomi rukami. Ako keď rozhrnieme záclonu, ktorá je v strede prestrihnutá. A týmto rozhrnutím - zviditeľnenie sveta mieru, lásky.
Posledný vhľad: nádherné, svieže lúky na ktorých rástli ruže tých najskvostnejších farieb a kvety, ktorých tvary sú vo fyzicky vnímanej realite neznáme. Farby kvetov boli jemné a rovnako bolo jemnejšie ich "telo." A napriek tomu bolo ich vyžarovanie /svietivosť/ tak intenzívne, že farby pôsobili ako veľmi pestré, sýte. Jeden kvet, ktorý mal okrúhly tvar a lístky okvetia od stopky po horný okraj podobný ruži som veľmi jemne zobrala do dlane /podobrala som hlavičku kvetu/ a jeho a môj dych /vyžarovanie/ sa spojili v jedno.
Prajem všetko dobré, krásne, radostné, veselé a šťastné všetkým nám .... Ilona
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2017 All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Byť prítomnosťou sveta, ktorého tajomstvá, zázračné dianie bolo /je/ pred ľudským zrakom dlho ukrývané. Byť prítomnou súčasťou diania pod viečkami oka.
Jediným a nemenným spôsobom, ktorým sa otvárajú oči srdca je láska. Hĺbkou preciťovaná, bezpodmienečne prijímaná a rovnakým spôsobom vnímaná v každom okamihu života. Vtesnávanie sa do pozície čistého krištálu srdca z ktorého neustále tečú, lásku prejavujú, zdieľajú paprsky dúhovej zrenice je zbytočné snaženie sa. Vidieť, počuť, dotýkať sa, cítiť vône človekom zabudnutého sveta a s jeho bytosťami komunikovať celkom bežným spôsobom, aký je známy vo fyzicky vnímanej realite je z nevedomého, neprebudeného uhla pohľadu v lepšom prípade zázrak - v opačnom prípade reakcia, ktorú vôbec už nie je treba slovne rozoberať, či iným spôsobom jej venovať pozornosť.
V predchádzajúcich informáciach avizované otáčanie sa srdca o 180 stupňov /čelom vzad/ je i meniacim sa uhlom svetla, ktoré je zo svetelného krištálu srdcom vyžarované. To znamená i na tie miesta, ktoré boli do tej chvíle v tme. Na miesta, ktoré boli do toho okamihu pred bežným pohľadom človeka skryté.
Už aj vtáci v korunách stromov, či slobodne vo vzduchu poletujúci svojím spevom oznamujú, že sa niečo vzácne a dôležité deje. Precitaním srdca človeka, otváraním očí, ktoré úzko súvisia s počuteľnosťou ino - zmyslove vnímanej reality. Je tam rušno...tam hore v korunách stromov, ktoré sú z pohľadu hlavy oddelenej od srdca akousi nepochopiteľnou a neprijateľnou siedmou dimenziou, ktorej dvierka vedú do nami viac, či menej zabudnutej reality. Do sveta mieru, vzájomne prejavovanej lásky - do sveta všetkých a jedného. Jedného, ktorý všetkými je a prostredníctvom seba, svojou všade - prítomnosťou tento svet neustále vyžarovaním svetla zo srdca podporuje.
Nadobúdame rozmerovosť /každý svojím spôsobom/, ktorá je slovami plošne fungujúcich zmyslov neopísateľná. Slová ustupujú, strácajú sa v dave, ktorý ich svojím spôsobom stále používa a na ich miesto sa dostáva obraz videného. Čo je omnoho ľahšie pochopiteľné pre každého. Vlastným zrakom vidieť znamená mať takpovediac čierne na bielom potvrdené, že ...... ono je tomu skutočne tak. Ono sa to deje.
Praskajú pľuzgiere nadutosti, nafúknutosti, domýšľavosti, nedôvery v láskou tvorené. Srdcom, ktoré je zdobené tónmi melódie duše. Zvukmi hviezdnych, planetárnych svetov, ktoré tak ako človek a všetky bytosti tečú spoločne so Zemou vzájomne zdieľanou kozmickou riekou života.
Vlastné nevedomie praská vo švíkoch slnečným vyžarovaním. Slnečným vedomím podporovanou všade sa nachádzajúcou energiou, ktorá je pre všetko živé prirodzená. Energiou trblietajúceho sa priezračného, zlatom zdobeného slnečného "plášťa."
Prichádzajú kvetovlasé anjelky /aktivujúce sa symboly/ - súčasne s maľovaným obrazovým kódom na ktorý dnešným zdieľaním bude možné nakuknúť :). Obraz je "Galaktickým portálom slnečného vedomia." Veľmi jednoducho povedané - vedomia všetkými a všade zdieľanej lásky.
V závere dnešných informácií pridám pár vhľadov. Chcem len podotknúť, že existuje diametrálny rozdiel medzi vhľadom a - vhľadom. Mať skutočný, reálny vhľad znamená fungovať ako predvoj .... ako predskokan informujúci zdieľaním srdcom videného o práve prebiehajúcom dianí charakteru celistvého. To znamená, že sa jedná o informácie zo sveta /svetov/ do ktorých hlava oddelená od srdca ešte nedovidí. Tieto vhľady /vizualizácia/ sú nesmierne dôležitým darom pre ľudí, ktorí viac, či menej zabudli aká je skutočná pravda o vše - bytí. Každá bytosť, ktorá srdcom vidí je v tomto zmysle predskokanom.
Vhľady od včerajšieho dňa:
V priebehu poobedňajších hodín včerajšieho dňa sa začalo veľmi rýchle prevrstvovanie realít v zmysle frekvencie, ktorú ľudia v jednotlivých realitách používajú a v ktorých je konkrétna realita funkčná. Bola viditeľná ich frekvenčná ohraničenosť, ktorú fyzický zrak nevníma. Následne začali ťažko popísateľným spôsobom z týchto realít vystupovať ľudia, ktorých frekvencia je najvyššia /otáčanie srdca o 180 stupňov/. Prešli /vstúpili/ na samo - hybné "chodníky" /podobné ako na letisku/ a začali mať jemnohmotnejší vzhľad. Celkove bolo viditeľné ich fyzické spomaľovanie sa v porovnaní s rýchlo sa ženúcim davom v nízko - frekvenčných realitách. Toto spomaľovanie súvisí s ukotvením sa v centre kľudu, ticha. Všetci títo ľudia svoje okolie len sledovali. Počas chôdze /napríklad mestom/ s ľahkosťou prechádzali cez nízko - frekvenčné telá iných ľudí, ako i cez akýkoľvek tvar /formu/ hmoty. Podobným spôsobom, akým prechádzajú vysoko - frekvenčné bytosti cez stenu izby, domu.
Ďaľším vhľadom bolo odhrnutie vysokej trávy /napríklad dekoračné druhy trávy/ obomi rukami. Ako keď rozhrnieme záclonu, ktorá je v strede prestrihnutá. A týmto rozhrnutím - zviditeľnenie sveta mieru, lásky.
Posledný vhľad: nádherné, svieže lúky na ktorých rástli ruže tých najskvostnejších farieb a kvety, ktorých tvary sú vo fyzicky vnímanej realite neznáme. Farby kvetov boli jemné a rovnako bolo jemnejšie ich "telo." A napriek tomu bolo ich vyžarovanie /svietivosť/ tak intenzívne, že farby pôsobili ako veľmi pestré, sýte. Jeden kvet, ktorý mal okrúhly tvar a lístky okvetia od stopky po horný okraj podobný ruži som veľmi jemne zobrala do dlane /podobrala som hlavičku kvetu/ a jeho a môj dych /vyžarovanie/ sa spojili v jedno.
Prajem všetko dobré, krásne, radostné, veselé a šťastné všetkým nám .... Ilona
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2017 All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Chcete-li přidat komentář, musíte být členem komunity Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light!
Přidejte se ke komunitě Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light.