Deštrukcia západného spôsobu myslenia, ako dôsledok zmeny vyžarovania vesmíru

[Ywet]

Publikované 02.04. 2018 o 13:30
prevzaté z https://blog.hlavnespravy.sk/4307/destrukcia-zapadneho-sposobu-mysl...

Spoločnosť za začína deliť na dve nezmieriteľné skupiny ľudí. A je to badateľné v Česku i na Slovensku. V Česku je to skupina obyvateľstva, stojaca proti prezidentovi Zemanovi a skupina obyvateľstva, stojaca za ním. Na Slovensku to boli zase ľudia, ktorí schvaľovali protesty za slušné Slovensko a zase iní, ktorí boli proti im. A spoločnosť polarizuje aj vzťah k Rusku a k prezidentovi Putinovi, pričom jedni sú tvrdo proti a iní zase za.

 

Vo všetkom tomto ide o niečo oveľa hlbšie, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ide tu totiž o vzájomné pnutie medzi dvomi typmi myslenia a cítenia, ktoré úzko súvisia so súčasnou zmenou charakteru vesmírneho žiarenia.

 

Toto žiarenie totiž doteraz podporovalo individualizmus a racionálno analytické myslenie, príznačné pre západný svet. Odteraz však začína byť vesmírom podporovaný východný typ myslenia a vnímania sveta, postavený na intuitívnosti, spolupráci a kolektívnom úsilí o dobro celku.

 

Celkom reálne sa tieto tendencie začínajú čoraz viditeľnejšie prejavovať práve vzostupom Ruska a Číny, zatiaľ čo naopak na západe začína celkom viditeľne dochádzať k rozličným rozkladným, až seba deštruktívnym procesom.

 

Takéto je súčasné dianie v hrubých rysoch a my sa teraz pozrime na celú vec trochu detailnejšie, pretože jeho dôsledky sa bytostne dotýkajú každého z nás.

 

Vývoj na našej planéte je univerzom riadený celkom konkrétnym smerom, a tento smer je určovaný, alebo inak vyjadrené, doslova vynucovaný celkom konkrétnym typom vyžarovania vesmíru.

 

V minulosti žili trebárs na našej planéte dinosaury a iné obrovské jaštery. Existenciu a rozvoj tohto typu fauny, ale aj flóry podmieňoval konkrétny charakter vyžarovania univerza. Po čase sa však toto vyžarované zmenilo a zobralo vietor z plachiet jašterom, ktorí boli dovtedy vedúcim živočíšnym druhom. Jeho zmena znamenala pre nich záhubu, avšak otvorila dvere k možnosti plného rozvinutia nového vedúceho živočíšneho druhu, a síce cicavcov. Tým došlo k zahájeniu ďalšieho veľkého časového cyklu vo vývoji života a vedomia na našej planéte.

 

No a podobným spôsobom to pokračovalo až do novoveku, kedy opäť nová zmena vesmírneho cyklu začala podporovať analyticko kritický a racionalisticko individualistický spôsob myslenia. Všetky národy, ktoré sa dokázali naladiť na tento typ žiarenia, boli s podporou univerza vynesené nahor a stali sa vedúcimi. A boli to predovšetkým národy západné. Ich postupný, intelektuálno racionálny rozvoj začal stredovekou učenosťou, prudko expandoval v renesancii, neskôr v osvietenstve, potom v technickej revolúcii, a nakoniec vyvrcholil vedecko technickým rozvojom súčasného typu.

 

Západný racionalizmus dal svetu mnohé nové poznatky, objavy a vynálezy. Došlo k obrovskému rozvoju matematiky, fyziky, astronómie, mechaniky, filozofie a mnohých iných odvetví. Išlo o obdobie vo vývoji ľudstva, ktoré malo svoj obrovský význam a posunulo ho výrazným spôsobom dopredu v mnohých oblastiach. Ľudia sa prostredníctvom svojho analyticky racionálneho myslenia stali doslova pánmi sveta. A nie len doslova, ale celkom konkrétne sa na absolútny vrchol vyšvihli práve národy racionalisticky a technicky zdatné.

 

Tieto národy sa však žiaľ, na základe svojej prevahy začali vyvyšovať nad ostatných. Začali sa nad nich nadraďovať, začali si ich podmaňovať a zotročovať, pretože zaostalejší obyvatelia iných krajín jednoducho nedokázali čeliť svojimi lukmi a šípmi delám a puškám dobyvateľov.

 

Ešte pred nástupom veľkého vesmírneho cyklu, podporujúceho západný racionalizmus sa dostalo celému svetu dôrazného upozornenia, že vždy a za každej situácie je treba mať na zreteli najvyšší princíp bytia, spočívajúci v úcte a láske k blížnemu, ako k sebe samému. Poznanie a uplatňovanie toho princípu sa totiž malo stať akousi záchrannou brzdou. Tá mala zabrániť tomu, aby vedúce národy sveta nezneužívali všetkého toho, čoho mohli dosiahnuť za podpory univerza. Aby toho nezneužívali vo forme akejkoľvek nadvlády človeka nad človekom, alebo národa nad národom. Lebo ničím nekorigovaný racionalizmus má tendenciu zvrhnúť sa práve k takémuto zneužívaniu.

 

Žiaľ národy, ktoré boli univerzom vynesené na vrchol nedbali princípu lásky k blížnemu, a preto svoju nadobudnutú moc zneužili vo forme kolonializmu, bezcharakterného uctievania peňazí a kapitálu, rozpútavaním vojen, ekonomickým zotročovaním národov, alebo ich okrádaním o prírodné zdroje. Vedúce národy upadli do dychtivosti po moci a vplyve, do bezuzdného užívania, do nemravných zvráteností a do mnohých iných negatívnych vecí.

 

No a v súčasnosti dosahuje zvrátenosť tohto spôsobu myslenia svojho vrcholu. Pekné slová o humanizme, demokracii, ľudských právach a iných ušľachtilých veciach sa stali len zástierkou bezohľadnosti, chamtivosti a geopolitických, či čisto ekonomických záujmov. Zástierkou neovládateľnej túžby po absolútnej moci nad ľuďmi a národmi, prostredníctvom ich totálneho zotročenia, ako konečného cieľa.

 

Avšak na vrchole bodu už v súčasnosti absolútne zvráteného princípu racionalisticky individualistického myslenia západného typu dochádza k pravidelnej cyklickej zmene vesmírneho žiarenia, ktorá má posunúť našu civilizáciu opäť o ďalší krok dopredu v jej vývoji.

 

Svet začína byť univerzom tlačený do novej kvality! Ak totiž kedysi hovoril Kristus o láske k blížnemu ako o možnosti, nový typ vyžarovania vesmíru to teraz prináša ako požiadavku! Ako nevyhnutnú požiadavku uskutočnenia nového evolučného kroku vo vývoji ľudskej civilizácie. Kto túto zmenu charakteru vyžarovania vesmíru zachytí a bude kráčať s ňou v súlade, toho sily univerza vynesú na vrchol a budú ho podporovať.

 

Vesmírne žiarenie začína teda podporovať snahu o kolektívne dobro a snahu o dobro celku, namiesto predchádzajúcej individualizácie. Začína podporovať intuíciu a ľudskosť, namiesto doterajšej racionality. Začína podporovať spoluprácu a rovnosť, namiesto doterajšieho hierarchického nadraďovania bohatých a mocných nad chudobnejších a slabších.

 

Reálnou ukážkou tých dvoch pólov, to jest starého a už zdegenerovaného spôsobu myslenia západného typu a nového, konštruktívneho a na spolupráci založeného myslenia východného typu získame porovnaním zahraničnej politiky západu a Ruska. Zo strany západu ide stále len o zastrašovanie, vyhrážky, agresivitu a neustále vyvolávanie konfliktov, s kŕčovitou snahou udržať si za každú cenu svoju prevahu a profitovať z nej. Na rozdiel od toho minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov hovorí všade, kde len príde o spolupráci. Je priam do očí bijúce a jasne viditeľné, ako západ vsádza iba na provokáciu a konfrontáciu, zatiaľ čo východ usiluje o spoluprácu.

 

Aby sme ale dobre rozumeli, aj princíp rozvoja rozumovej racionality bol vo vývoji ľudstva potrebný a priniesol mu nesmierne veľa úžitku. Bol to nevyhnutný krok, ale keďže žiaľ nebol poprednými národmi sveta, ktoré zachytili toto vesmírne žiarenie a dlho kráčali v jeho podpore, dostatočne razantne korigovaný princípom lásky k blížnemu, dospel nevyhnutne až do zdegenerovanej podoby, v akej ho poznáme dnes, trebárs s jeho presadzovaním gender ideológie, ktorá okrem rodu mužského a ženského pozná ešte ďalších päťdesiat rodov.

 

A podobných, vyslovene zvrátených prvkov je v súčasnosti na západe veľmi veľa. Je očividný doslova až kolaps logického myslenia, keď napríklad príslušníci komunity LGBTI vítajú imigrantov, pričom v krajine, odkiaľ migranti prichádzajú hrozí za homosexualitu trest smrti. A ak by imigranti zaviedli právo šaríja na území Európy, hrozil by trest smrti homosexuálom aj tu.

 

Alebo spomeňme skutočnosti, idúce priam proti základnému pudu sebazáchovy a sebaúcty, kedy sa ozbrojení nemeckí policajti dajú zmlátiť migrantmi len preto, aby v prípade adekvátnej odpovede na ich násilnosti neboli označení za politicky nekorektných, alebo za islamofóbov.

 

Ak sme teda na začiatku hovorili o polarizovaní našej spoločnosti, veľmi úzko to súvisí so všetkými, vyššie uvedenými skutočnosťami. Ide totiž o stret medzi ľuďmi, poplatnými západnému typu racionalistického myslenia, ktorý má ešte stále reálnu moc a opodstatnenie svojho ďalšieho trvania vyvodzuje z toho, čo doposiaľ vytvoril, i keď už v podstate stráca vietor z plachiet.

 

Na druhej strane barikády stoja ľudia nového, intuitívneho, na spolupráci a rovnosti založeného, východného typu myslenia, cítenia a vnímania sveta, ktorých začínajú pretláčať do popredia sily vesmíru. A tieto sily budú tlačiť do popredia každého jednotlivca, každého človeka, ale i každý národ, ktorý sa na ne naladí a začne jednať v ich duchu. Je teda iba čisto na nás, či zachytíme tieto nové impulzy univerza a prispôsobíme sa im, alebo sa budeme stále kŕčovito orientovať na to staré, ktoré má zatiaľ ešte veľkú silu a moc. A preto aj veľa prívržencov.

 

Ale táto moc sa už rúca! Už kolíše, pretože stráca doterajšiu podporu univerza, hoci sa ešte z posledných síl snaží udržať doterajšie status quo. Rozpadávajúca sa moc západu sa dostáva do agónie, čím sa ale stáva mimoriadne nebezpečnou, pretože ako sa vraví, zdochýnajúci kôň najviac kope.

 

Je to teda celé ako z rozprávky o dvanástich mesiačikoch, kedy žezlo vlády drží v rukách určitú dobu vždy jeden z nich, a potom odovzdá svoju vládu druhému. A tak teraz aj my žijeme v dobe, kedy musí racionalistický spôsob západného typu myslenia, ktorý priniesol svetu mnoho dobrého, chtiac nechtiac nevyhnutne odovzdať žezlo vlády do rúk intuitívneho, o dobro celku a o spoluprácu usilujúceho spôsobu myslenia východného typu.

 

Lebo to, čo vytvoril západ doposiaľ, predstavovalo určitý nevyhnutný stupeň vývoja ľudskej civilizácie. Predstavovalo to určitý schod, na ktorom naša civilizácia stála dlhé obdobie obidvomi svojimi nohami. Avšak nastáva čas vyložiť v prirodzenom vývoji nohy na ďalší schod, pričom to staré a predošlé sa nikde nestráca. Odnášame si to totiž so sebou, ako nevyhnutnú a potrebnú súčasť nášho predchádzajúceho vývoja.

 

PS. Ono je v podstate bezpredmetné rozlišovať medzi spôsobom myslenia západného a východného typu. V skutočnosti totiž existuje len myslenie konštruktívne, alebo nekonštruktívne. Len myslenie, z hľadiska ďalšieho evolučného vývoja našej civilizácie perspektívne, alebo neperspektívne. Nerozhodujú teda žiadne hranice, ani žiadne národné obmedzenia, pretože predstaviteľov oboch týchto typov myslenia môžeme nájsť v každom národe.

 

Zároveň však ale platí, že toho perspektívneho a konštruktívneho typu myslenia a vnímania sveta sa percentuálne nachádza oveľa viacej na takzvanom východe a naopak, toho nekonštruktívneho a neperspektívneho oveľa viacej na západe.

 

No a celkom na záver si ešte pozrite tento krátky, desaťminútový dokument o vzhľade súčasnej modernej Moskvy, ktorý pravdepodobne nikdy neodvysiela žiadna z našich nenávistne a protirusky zameraných televízií.

http://www.youtube.com/embed/hZaN4jaQT_4