Skúšobný Prechod

[Aniel]

Vidím pred sebou Hviezdnu bránu .Je nepredstaviteľne krásna. Farby na obvode sú fialové, ale ako prechádzam ďalej do Hviezdnej brány prechádzajú do nového spektra farby, ktoré je nevidená v tretej dimenzii. Tieto svetlá sú vyššej oktávy toho spektra, ako červená/purpurová, oranžová/pre túto farbu nie sú slová, ale je to ako nádrž lesklej oranžovej s vlnami, ktoré môžem nazvať len „zrodenie“. Cítim moju druhú čakru ako pulzuje novým zrodom, keď sa žltá stáva zlatou žiarou myšlienok.

Potom, prejdem do frekvencie, ktorá by bola zelená v tretej dimenzii, ale je to žiarivá kombinácia všetkej životnej sily na nádhernom tele Gaie. Toto svetlo ma drží ako matka a nežne otvára moje Vysoké Srdce. To otvorenie je záblesk svetla, a Ja si uvedomujem, že som bol len pri koróne Hviezdnej brány. Teraz vidím Hviezdnu bránu v diaľke a súčasne že je priamo predo mnou. Nie je tu čas. Takže tu nie je priestor. Je len TERAZ. Moje vedomie vibruje tak rýchlo, že je pripojené len na moje prsty, aby som mohla zapisovať túto skúsenosť. Viem, že je moje poslanie dokumentovať túto cestu pre všetkých, ktorí by mohli potrebovať mapu na svoju cestu.

Moje telo, ktoré sa najviac zo všetkých foriem podobá na krídla, sa ťahá za mojim Vysokým Srdcom, pretože Vysoké Srdce nesie kľúč na otvorenie Hviezdnej brány. Cítim bezpodmienečnú lásku Kozmu. Táto láska je frekvencia reality, do ktorej vzostúpim a vzostúpila som. S náhlym zábleskom môjho bytia som vťahovaná priamo do otvoru Hviezdnej brány. Frekvencia je takmer viac ako dokážem obsiahnuť. Musím venovať chvíľu prispôsobeniu, aby som dokázala zostať vo vedomím spojením s mojim uzemneným ja.

Môžem sa len smiať ako začleňujem túto frekvenciu. Môj prijímajúci úsmev zosilňuje energiu na ďalšiu oktávu. Moje telo sa chce triasť, ale naučila som sa obsiahnuť túto energiu v mojej životnej sile. Prispôsobenie na túto frekvenciu reality trvá nespočetné životy prítomného okamihu! Vidím predo mnou blýskať nespočetné životy. Som človek, som Arkturián, som Antarián, som Sírian, som Plejáďan. Som Androméďania, potom som ne-humanoid z inej galaxie.

Neviem ako povedať jeho meno alebo planétu, ale vypadá ako igelitka, ktorú uchytil vietor a vznáša sa vo vzduchu. Vlastne nie je nepodobná medúzem bez tej hustoty formy. Veľmi si užívam túto formu. Je obrovská a putuje multivesmírom vlnením ako medúza. Táto Bytosť je taká láskavá a nevinná a čistá. Ako odovzdám moju podstatu do bytosti, obalí ma ako teplý vietor počas letnej noci naplnenej miliardami trblietavých hviezd. Chcem sa smiať keď sa to stáva mnou a ja sa stávam tým. Ako JEDNA Bytosť sa vznášame cez Kozmické More bez ťarchy Lode.

Ako táto beztvará forma vstúpim/vstúpime do Hviezdnej brány a moje Vysoké Srdce ide prvé. Ako vstúpime do Brány, je okamžite kľud, ticho a nehybnosť ako vo Veľkom Prázdne, až na to, že toto Prázdno je naplnené dychom života. Dokážem si vizualizovať seba len ako malý puk kvetu. Prvé teplo jari ma nabáda, aby som otvorila moju podstatu svetlu. Následne otvorím moje vedomie a cítim ako sa moje Vysoké Srdce s puknutím otvorí, aby odhalilo svoje krehko Jadro. Toto Jadro je bod znovuzrodenia kde mužské a ženské energie žijú ako jedno, pripravené okamžite tvoriť a pretvoriť. Vynorím sa z tohto Jadra ako motýľ trepotajúci sa na slobodu zo svojho zámotku.

Ako sa pozerám okolo zisťujem, že aby som videl túto realitu, musím sa pozrieť do SEBA. Avšak vnútri, okolo, v, von a dokonca pozrieť sú dávno zastaralé výrazy, ktoré si nejasne pamätám, aby som zaznamenala túto skúsenosť pre tých, ktorí stále spia. Ja viem, že toto je skúšobný prechod a že ja som prieskumník, ktorý ide do neznámeho nájsť Cestu pre náš nový život. Uvedomujem si, že sa musím vrátiť späť, aby som to povedala ostatným. Na druhej strane, tiež viem, že vyjadrenie môjho JA, ktoré je TU je večné. Vždy tu bolo a bude čakať návrat tohto malého úlomku svojho JA, ktorý je poslaný späť, aby povedal ostatným o tejto Bráne.

• Skôr ako odídem, žiadam moje JA, ktoré nikdy neodišlo a zostane, aby mi povedalo ako môžem vziať túto radosť a bezpodmienečnú lásku späť so sebou? Následne cítim dotyk v mojom Vysokom Srdci, ktorý takmer bolí, pretože mi chýbal tak veľmi veľmi dlho. Cítila som túto oktávu lásky a radosti predtým a viem, že je takmer nemožné uzemniť do fyzického sveta. Viem, že aby som ju uzemnila, musím pátrať vnútri, aby som prepustila všetky časti mojej ľudskej bytosti, ktoré nedokážu udržať túto frekvenciu. A predsa aj s tým poznaním sa vrátim. Napokon, väčšina z môjho JA je TU!