Pomáhajú bytosti svetla ríše prírody, pomáhajú sféry archanjelske, anjelske, pomáhajú bytosti hviezdnych systémov a to na diaľku /energetické čistenie, liečenie, harmonizácia/, ako i bytosti vtelené. Pomáhajú ale i častice svetla, ktorého hustota je skutočne aktuálne extra - nadštandartná. Tieto svetelné častice veľkej svetelnej hustoty fotonového pásu v ktorom sa nachádzame sú malé inteligentné mikro /nano/ bytosti....čo je žiarenie ...gama lúče. A čo sa týka nás, milí priatelia, možno by Vás zaujímalo čo sa s každým z nás práve deje, respektíve - čo na úrovni vedomej práve všetci do jedného robíme /pochopiteľne okrem svojej bežnej práce :-)......pričom si túto skutočnosť mnohí neuvedomujeme/. Sami sebe hovoríme, alebo spievame tóny melódie ho oponopono .
Milujem Ťa...
Ospravedlňujem sa...
Prosím, odpusť mi...
Ďakujem Ti......
Malé osobné postrehy, ktoré sú u každého iné, ale dobre vieme, že tak fungujeme....držíme sa za ruky a sami sebe, jeden pre druhého sme spätnou väzbou. Čiže - čo sa týka mňa, gradovaním meraných hodnôt sa mi maličké srdiečko /ktoré máme v skutočnosti obrovské :-)/ nafukovalo ako balón, až sa jeho fyzicky viditeľné kontúry stali neviditeľné :-). To znamená - Som "len" jedno velikánske srdce bez titulu, bez mena, bez funkcie. Čo je identita nového človeka. Srdce, ktoré stojí nohami na zemi a napriek tomu, že sa mu vonkoncom nepáči čo sa to na tej Zemi preboha deje....čo to tí ľudia robia....napriek tomu, že je tohto blázinca súčasťou - vyžaruje mimo priestor a čas celkom jednoducho samé seba. Ono srdce :-).
Moje telo, moje emócie sa do momentu explodovania jadrovej hlavice niekde vo mne, kdesi nesmierne ďaleko a hlboko v bunečnej pamäti...........cítilo ako ryžová placka :-). Poznáte ich. Sú tenučké a priesvitné ako papier. Tak som sa cítila rozvaľkaná, placatá a ani moje bujné poprsie to nezachránilo :-D. Prepasírovávala som sa cez najužšiu špáru emócií a potrebovala som sa pozerať len a len pred seba. Pre dobro všetkých. Boli chvíľe, kedy som si počas pár predchádzajúcich dní povedala - buďto zomriem, alebo sa stane zázrak :-). Je jasné, že to platí pre všetkých, pretože všetci jedno sme. Boli chvíľe, kedy som sa cítila ako Kristus, ktorý sa ešte raz otočil a konštatoval - človek sa nezmení. Boli chvíľe, kedy som sa cítila ako Judy Foster /názov filmu som zabudla/, ktorej boli hádzané pod nohy polená ľudskej nedôvery, nevedomosti a napriek všetkému do poslednej sekundy verila, že jej dlhoročná práca bude mať efekt.
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2016 All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog
Milujem Ťa...
Ospravedlňujem sa...
Prosím, odpusť mi...
Ďakujem Ti......
Malé osobné postrehy, ktoré sú u každého iné, ale dobre vieme, že tak fungujeme....držíme sa za ruky a sami sebe, jeden pre druhého sme spätnou väzbou. Čiže - čo sa týka mňa, gradovaním meraných hodnôt sa mi maličké srdiečko /ktoré máme v skutočnosti obrovské :-)/ nafukovalo ako balón, až sa jeho fyzicky viditeľné kontúry stali neviditeľné :-). To znamená - Som "len" jedno velikánske srdce bez titulu, bez mena, bez funkcie. Čo je identita nového človeka. Srdce, ktoré stojí nohami na zemi a napriek tomu, že sa mu vonkoncom nepáči čo sa to na tej Zemi preboha deje....čo to tí ľudia robia....napriek tomu, že je tohto blázinca súčasťou - vyžaruje mimo priestor a čas celkom jednoducho samé seba. Ono srdce :-).
Moje telo, moje emócie sa do momentu explodovania jadrovej hlavice niekde vo mne, kdesi nesmierne ďaleko a hlboko v bunečnej pamäti...........cítilo ako ryžová placka :-). Poznáte ich. Sú tenučké a priesvitné ako papier. Tak som sa cítila rozvaľkaná, placatá a ani moje bujné poprsie to nezachránilo :-D. Prepasírovávala som sa cez najužšiu špáru emócií a potrebovala som sa pozerať len a len pred seba. Pre dobro všetkých. Boli chvíľe, kedy som si počas pár predchádzajúcich dní povedala - buďto zomriem, alebo sa stane zázrak :-). Je jasné, že to platí pre všetkých, pretože všetci jedno sme. Boli chvíľe, kedy som sa cítila ako Kristus, ktorý sa ešte raz otočil a konštatoval - človek sa nezmení. Boli chvíľe, kedy som sa cítila ako Judy Foster /názov filmu som zabudla/, ktorej boli hádzané pod nohy polená ľudskej nedôvery, nevedomosti a napriek všetkému do poslednej sekundy verila, že jej dlhoročná práca bude mať efekt.
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2016 All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog
Chcete-li přidat komentář, musíte být členem komunity Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light!
Přidejte se ke komunitě Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light.