Féwa : 26.8.2017 Info+ Update (doplněno o Update)

[Ina Obr]

Niekto sa ma dnes spýtal, že čo sa to deje. Odpovedala som - nič také čo by stálo momentálne za reč. Prekonávame kvalitatívne novú reality Show :). Pripravujeme sa.... snáď tak je možné ohodnotiť situačné ticho a kľud, poprípade rôzne úlety :). Pokúšame sa stretnúť sebe podobných, pretože s tými, ktorí nám podobní nie sú strácame niť rozhovoru vzhľadom na nejednotnosť, či protipólovosť záujmov. A tak si to v tomto osobne zvolenom tóne, ktorým nebrnkáme na nervy a city iným smerom sa pozerajúcemu okoliu užívame :). Sami - či s hŕstkou rovnako naladených priateľov. 

Jedná sa o určitý ťažko špecifikovateľný druh pred - reality. Čo všetko s jej zvukmi a farebnými nuansami súvisí vieme najlepšie sami. Rôznorodosť pocitov, nálad, želaní, prianí... bolestí opotrebovaných súčiastok tela, koliesok ciferníku v hlave. Dušička s ešte pristrihnutými krídielkami . Alebo s novo rastúcimi pierkami, ktoré ešte zatiaľ v stave kolektívne nedosiahnutej rovnováhy príliš nevidieť. Brnkanie na city nemohúcnosti - alebo v tom lepšom prípade rehotanie sa len v prítomnosti seba, či v akomkoľvek veľkom dave. A to bez donútenia :). Na akýkoľvek zdroj, ktorý sa nás pokúša dostať konštatovaním, že sa správame nepredpisovo, neadekvátne nereagujeme, poprípade sa nám z úst ozve veta "No a čo ? " .....so smajlíkom, či bez smajlíka. V utrpení Božom si ponariekame - alebo sa nám nič nechce a jednoducho len tak leňošíme - alebo sa nám chce a šantíme :). Sem tam sa nám v zákrutách času zablokuje mozog, ktorý si zvyká myslieť po novom a my si za živého Boha nevieme spomenúť čo sme to chceli urobiť, povedať. A tak si sadneme, či zostaneme stáť v nádeji, že sa nám pamäť vráti :D. Pokiaľ tomu nie je tak - jednoducho nemáme na výber a pokračujeme v inej Bohu - milej činnosti. Niekto funguje ako vrták..... niekto si na nič nemysliac pláva na svojej lodičke s pohľadom upretým do blízka, či doďaleka. 

A tak si tu dnes všetci žijeme. Každý svojím spôsobom - každý v podstate sám v sebe hútajúc o malosti, alebo veľkosti sveta a jeho dielov, ktoré sú ako mesiačiky pomaranča a iného druhu ovocia typického pre oblasť sveta ku ktorej konkrétny kúsok patrí. Keby niektorý chýbal - už by to nebolo ono :). Pretože každý má svoju typickú chuť i vôňu. I on je časťou planetárnej mozaiky, ktorá je so Zemou spätá od pólu k pólu. To isté platí pre nás. 

Magnetizmus a elektricita pólov mení hodnoty. Nadobúda z nesvetského pohľadu inú rozmerovosť. Adekvátnu kvalite pohľadu, ktorým človek všetkých a všetko preskenuje, ohodnotí, skritizuje. Zatiaľ čo iný človek nehovorí nič, pretože jednoducho rešpektuje. Fyzikálnom hmotnej myšlienky je dianie, ktoré v malom i vo veľkom zažívame viac - menej nepochopiteľné. No napriek neschopnosti pochopiť je v hmote realizovateľné. Iným pohľadom na seba... na okolie.... na svet v ktorom žijeme. Pokojným, kľudným - úsmevným, veselým, jednoducho len tak sa radujúcim zo života. Áno - i túto schopnosť napriek čóro - móro na politickej scéne a myšlienkove sa hmýriacemu davu máme. Keď vojdeme do seba a seba znovu objavíme. Bez akýchkoľvek požiadaviek a predstáv okolia. To miesto v nás je prameňom večnej múdrosti, ktorá je tiež darom od Boha :). Či tomu veríme, alebo nie. Z tejto múdrosti čerpáme kľud, ktorý duša prežitkami mnohých životov podporuje. Je tam ticho a napriek tomu sa smejeme :). O všetkom možnom komunikujeme, venujeme sa deťom, rodine.... svojim záľubám, kamarátom, známym. To všetko je dosiahnutím stavu ticha reálne. S úsmevom všetko zvládať a necítiť sa pritom vyčerpane. 

Je to celé o vibráciach, ktoré menia grády, čím nám podávajú pomocnú ruku k dosiahnutiu tohto blaženého stavu. Iné slovo ako blaženosť ma nenapadá :). A koniec koncov potrebuje tento druh prazvláštneho, paranormálneho stavu :) precítiť každý sám. Slovami ho nie je možné nakresliť... opísať. A opäť opakujem - je to o myšlienkových, emočných vibráciach. V prípade, že máme v príručnom zavazadle zabalenú negativitu /neradostnú, neoptimistickú, radosť z bytia ....tvorenia nepodporujúcu/ - v takom prípade krajinu zlatého Slnka, zlatého srdca v sebe nenájdeme. To miesto je nepozitívnym prístupom, pohľadom na život obohnané nepreniknuteľným múrom. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že pozitívne myslenie, emócie majú silu zmeniť život, ktorý sa nám individuálne i kolektívne nepáči. V ktorom sa srdce i duša necíti dobre.... Ilona


...... a ešte jedna maličká a napriek tomu nesmierne dôležitá poznámka. Vďačnosť a pokora nesubmisívneho charakteru mnohým chýba.

Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
​Otvor Oči
© 2015 - 2017  All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa