Len tak :) ...... jedna zo spomienok na zlaté časy, keď som pri vychádzajúcom slnku maľovala na krištáloch nazbieraných na brehu Oravskej priehrady človečenské srdce a dušu pohládzajúce odkazy.
Boli to moje tiché skoré rána. Hladina vody ako zrkadlo pred ktorým si slnko češe vlasy - započúvané do prvých tónov melódie nového dňa. Malinami obsypané kríky.... košík hríbov pozbieraných v lese.... vôňa olejových farieb na terase..... a ja :).
Vlhkosťou vzduchu naondulované vlasy, tvár umytá vodou bez umelých prísad, kraťasy, botasky a srdce, ktoré so štetcom v ruke píše odkazy najdôležitejšieho informačného zdroja, ktorým je bez akýchkoľvek predsudkov a pochybností všetkými farbami a ich kombináciami hýriaca príroda. Jej posolstvá sú ako menej, či viac zabudnuté spomienky z detstva. Ako zväzky svetelných lúčov odložené viac, či menej hlboko v babičkinej truhlici. Spomienky na časy prítomnosti, ktorú sme jednoducho žili. Žitým a detsky hravým spôsobom sme sa svojou prítomnosťou prejavovali - nezamýšľajúc sa nad tým čo bolo, či bude.... Vtedy sme si ešte v plnej miere život užívali. Vychutnávali jeho pravé a ničím nenahraditeľné vône. Vtedy sme si uvedomovali, že to dôležité sa jednoducho deje. Vtedy nemal maličký človiečik problém vidieť a komunikovať so svetom bytostí, na ktoré v dospelosti za závojom zabudnutia nedovidel. Na bytosti v príbehoch, rozprávkach, ktoré rozprávkami nie sú :) generáciami tradované. Opäť sa k nám nami vracajú tie zabudnuté tiché rána. Chápajúce, cítiace, vedomé. Ako dávno spomienky z detstva. Obrázky života, ktoré nepotrebujú siahodlhé vysvetľovanie toho najdôležitejšieho, najjednoduchšieho - i bez slov pochopiteľného a v nás i všade sa nachádzajúceho.
Keď mi bolo sem tam v živote veľmi ťažko a už som sa jednoducho nevedela pozerať na všetko čo sa deje..... na krivdu, nespravodlivosť.... na bolestné skúsenosti detí.... dospelých.... duchovne vyspelých zvierat, ktoré nám nesmierne na našej ceste pomáhajú..... na rýchlo narastajúce kontrasty oddeľujúce ľudí od seba..... na všetku tú fyzickú i duševnú ľudskú biedu - vždy som sa pozrela do neurčita a povedala: "mami, tati Vy to vidíte." Spoza druhej strany.... spoza opony, závoja, clony na človečenskom vedomí.
Prichádzajú nové rána. Už trochu iné ako tomu bolo kedysi, pretože rukou Slnka vyčesané a na Zem padajúce vlasy rozbíjajú umelé zrkadlá, ktorými bola predlho Zem obalená. Neboli nasmerované tam kam mali byť. Neukazovali to čo treba. To najdôležitejšie, najkrajšie, najvoňavejšie.... najprirodzenejšie a tak jednoducho pochopiteľné pre každého človeka.
Vstupujeme do seba a znovu objavujeme dávno zabudnutý svet. Energetické poryvy na výškomeru stromu života /tým i života nami žitého/ adekvátnym tlakom pomáhajú pri odstraňovaní všetkého čo prekročilo expiračnú dobu. Sklápa sa most starých časových línií, ktoré vzhľadom na frekvenciu súvisia okrem iného s nepozitivitou slova, ktoré kráča ruka v ruke s obrazom videného sveta. Prajem nám všetkým tie najkrajšie ... dušu a srdce oslovujúce rána - človečenskou láskou na každom kroku prevoňané ❤️........ Ilona
*****
..... Pokračovanie môjho dnešného komentu v ktorom som sa prihovorila srdcu a duši človeka.
Pred pár dňami bola avizovaná veľká polnočná očista. Priznám sa, že hlava ani nedýchala. Lenže nakoľko bolo srdce kľudné - jednoducho som si jej reakcie nevšímala :). Avizovanú polnoc máme s dobiehaním za sebou a je z transformačných uhlov pohľadu reštartovaním prapôvodnosti Zeme. Aktivovaným psyché v hĺbke jej vnútra, ktoré ide ruka v ruke so vzorcami vše - kozmického charakteru /informácie, ktoré som zdieľala 20.10.2017/. Tieto svetelné vzorce súvisia s prapôvodnom energetického poľa.... s prastarými tajomstvami ukrytými v Zemi ... v nás. Oznamujú takpovediac aktiváciu výsostných vôd v ktorých sa jednoducho deje a beh tohto diania nenechá nikoho na pochybách, že je tomu skutočne tak..... Ilona
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2017 All Rights reserved
https://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Vlhkosťou vzduchu naondulované vlasy, tvár umytá vodou bez umelých prísad, kraťasy, botasky a srdce, ktoré so štetcom v ruke píše odkazy najdôležitejšieho informačného zdroja, ktorým je bez akýchkoľvek predsudkov a pochybností všetkými farbami a ich kombináciami hýriaca príroda. Jej posolstvá sú ako menej, či viac zabudnuté spomienky z detstva. Ako zväzky svetelných lúčov odložené viac, či menej hlboko v babičkinej truhlici. Spomienky na časy prítomnosti, ktorú sme jednoducho žili. Žitým a detsky hravým spôsobom sme sa svojou prítomnosťou prejavovali - nezamýšľajúc sa nad tým čo bolo, či bude.... Vtedy sme si ešte v plnej miere život užívali. Vychutnávali jeho pravé a ničím nenahraditeľné vône. Vtedy sme si uvedomovali, že to dôležité sa jednoducho deje. Vtedy nemal maličký človiečik problém vidieť a komunikovať so svetom bytostí, na ktoré v dospelosti za závojom zabudnutia nedovidel. Na bytosti v príbehoch, rozprávkach, ktoré rozprávkami nie sú :) generáciami tradované. Opäť sa k nám nami vracajú tie zabudnuté tiché rána. Chápajúce, cítiace, vedomé. Ako dávno spomienky z detstva. Obrázky života, ktoré nepotrebujú siahodlhé vysvetľovanie toho najdôležitejšieho, najjednoduchšieho - i bez slov pochopiteľného a v nás i všade sa nachádzajúceho.
Keď mi bolo sem tam v živote veľmi ťažko a už som sa jednoducho nevedela pozerať na všetko čo sa deje..... na krivdu, nespravodlivosť.... na bolestné skúsenosti detí.... dospelých.... duchovne vyspelých zvierat, ktoré nám nesmierne na našej ceste pomáhajú..... na rýchlo narastajúce kontrasty oddeľujúce ľudí od seba..... na všetku tú fyzickú i duševnú ľudskú biedu - vždy som sa pozrela do neurčita a povedala: "mami, tati Vy to vidíte." Spoza druhej strany.... spoza opony, závoja, clony na človečenskom vedomí.
Prichádzajú nové rána. Už trochu iné ako tomu bolo kedysi, pretože rukou Slnka vyčesané a na Zem padajúce vlasy rozbíjajú umelé zrkadlá, ktorými bola predlho Zem obalená. Neboli nasmerované tam kam mali byť. Neukazovali to čo treba. To najdôležitejšie, najkrajšie, najvoňavejšie.... najprirodzenejšie a tak jednoducho pochopiteľné pre každého človeka.
Vstupujeme do seba a znovu objavujeme dávno zabudnutý svet. Energetické poryvy na výškomeru stromu života /tým i života nami žitého/ adekvátnym tlakom pomáhajú pri odstraňovaní všetkého čo prekročilo expiračnú dobu. Sklápa sa most starých časových línií, ktoré vzhľadom na frekvenciu súvisia okrem iného s nepozitivitou slova, ktoré kráča ruka v ruke s obrazom videného sveta. Prajem nám všetkým tie najkrajšie ... dušu a srdce oslovujúce rána - človečenskou láskou na každom kroku prevoňané ❤️........ Ilona
*****
..... Pokračovanie môjho dnešného komentu v ktorom som sa prihovorila srdcu a duši človeka.
Pred pár dňami bola avizovaná veľká polnočná očista. Priznám sa, že hlava ani nedýchala. Lenže nakoľko bolo srdce kľudné - jednoducho som si jej reakcie nevšímala :). Avizovanú polnoc máme s dobiehaním za sebou a je z transformačných uhlov pohľadu reštartovaním prapôvodnosti Zeme. Aktivovaným psyché v hĺbke jej vnútra, ktoré ide ruka v ruke so vzorcami vše - kozmického charakteru /informácie, ktoré som zdieľala 20.10.2017/. Tieto svetelné vzorce súvisia s prapôvodnom energetického poľa.... s prastarými tajomstvami ukrytými v Zemi ... v nás. Oznamujú takpovediac aktiváciu výsostných vôd v ktorých sa jednoducho deje a beh tohto diania nenechá nikoho na pochybách, že je tomu skutočne tak..... Ilona
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2017 All Rights reserved
https://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Chcete-li přidat komentář, musíte být členem komunity Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light!
Přidejte se ke komunitě Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light.