Ty, Ty, Ty, Matrix! ..... také krpaté Nič a tak sa tu na Zemi i na zemi rozťahuje.
A takto to vyzerá, keď sa rozhodne /respektive rozhodla/ Galaxia plus tri ďaľšie...... a k nim sa pridávajú ďaľšie.
Aktuálna "fotka" ako to teraz práve vyzerá v Mlečnej dráhe.
Aktuálna "fotka" ako to teraz práve vyzerá v Mlečnej dráhe.
Pričom sa neustále snaží všetkým nám tvorcom kvalitatívne i rozmerove diametrálne inej reality pristrihovať vše - tvorivé krídla.
V prípade, že sedíme na konári - cítime sa relatívne dobre. Jednoducho je nám fajn. Lenže - akonáhle zlezieme, či zoskočíme z konára na zem - už to sviští, hvízda, ignorantsky sa to správa, výsmech sa striedavo prevrstvuje nenávisťou sršiacou z očí i úst. A k tomu všetkému sa nadštandartnými záťažami života uvoľňujú miesta na kolotoči tohto sveta ovenčeného medailami finančných ziskov a prestížnych viero - vyznaní. A - zostávajú jednoducho prázdne. Ľudia odchádzajú z krížovej zóny. Či už na onen svet - či už do frekvenčne vyšších sfér, do ktorých sa im podarilo doraziť... docestovať... dospieť. Tí ostatní to jednoducho nedali. I keď to z ľudského pohľadu až tak jednoduché nie je.
Tí, ktorí odchádzajú na onen svet obťažkaní prestížnymi výdobytkami hmotnej zóny, na ktorých stavali svoje renomé - prichádzajú v záverečnej etape svojho života na skutočnú, holú pravdu, že všetko čo považovali za excelentný prejav materiálnym myslením podporovaných schopností je im jednoducho k ničomu. Nakoľko neexistuje vlak, ktorý by ich drahocenný poklad spolu s nimi odviezol.
Človek je zvláštny tvor. Čím viac má - tým viac sa snaží získať. Čoraz bezemočnejším spôsobom. Čím väčším majetkom disponuje - tým viac sa mu ťaží vcítiť sa do situácie ľudí, ktorí si môžu dovoliť kúpiť na obed len suchý rožok. VCÍTIŤ SA...... To znamená nielen slovne oznamovať, akou je duchovne zrelou, chápajúcou, všetko si uvedomujúcou bytosťou. Rozdiel medzi teatrálnymi hrami, ktoré sa hrajú na spomenutom kolotoči Matrixu je v konaní. Či už so slovným doprovodom - alebo bez slov. Vcítiť sa znamená dosiahnuť zdravé štádium zrelosti, ktoré je viac - menej totožné s myslením, ktoré nazývame zdravý sedliacky rozum so srdcom na skutočnom, pravom mieste. Je zabudnutou ľudskou schopnosťou pozerať sa očami svojimi - ako i pohľadom druhého človeka. Cítiť čo cíti, vnímať čo vníma, preciťovať. Prílišnej slovnej angažovanosti spomenutej sorty ľudí je možné odovzdať len jeden dôležitý odkaz: "Konať ako srdce káže" znamená srdcia ľudí, ktorí nie sú finančne za vodou neponižovať. A to akýmkoľvek štýlom. Že je mnoho spôsobov, akým sa to deje netreba detailne rozoberať. Akým zvláštnym tvorom je človek nachádzajúci sa v zóne vlastného nevedomia. Akým zvláštnym tvorom je človek, ktorý tam dole, pod konárom stromu života nevidí, nepočuje čo cítia druhí. Lenže neustále sa na niekoho hrajúcim spôsobom sa na konár jednoducho nikto nedostane. Túto skutočnosť je dobré si uvedomiť v prípade, že ľudí tejto kategórie čoraz intenzívnejšie vnútorne poháňa akási neznáma sila /hovorme jej túžba/, ktorá im intuitívne šepká - čo ďaľej. Ktorým smerom sa uberať. Čomu sa venovať, akým spôsobom tvoriť a byť zviditeľneniu sveta, na ktorý sme takmer zabudli, nápomocní.
Nad posteľ som si dnes ráno zavesila z pohľadu fyzického rozmerove relatívne veľký obraz - "Princíp ženy". Z pohľadu fyzického rozmerove relatívne veľký..... relatívne. A pritom v skutočnosti je jeho rozmer nepredstaviteľný. Pod "pazuchu" som zobrala rozmerove totožný - Strom života, ktorého forma je ľudskému zraku blízka. Jeden i druhý obsahuje všetko čo k prečítaniu srdcom treba. Ten prvý je dokončený. Ten druhý idem domaľovať. Za prítomnosti fluidného vlnenia, ktoré už mimoriadne husto zaplavuje Zem a je nikdy nespoznanou raritou pritekajúcou spoza všetkých svetov myšlienok i pocitov. Tieto nikdy nespoznané vlny sú nepredstaviteľne mäkké, jemné, extra - transparentné a je možné si ch predstaviť ako vedierka so špeciálne namiešanými farebnými tónmi /vibráciami/, ktoré vtekajú do hustoty v ktorej sa v danom okamihu nachádzame. Že nám z toho brní rôznou intenzitou v hlave a pocitove sa nám zdá, že sa fyzické telo rozkladá, rozpadá je vcelku pochopiteľné. Tento stav, ktorý cca štvrtý deň zažívame je podobný predsmrtnému stavu, ktorý zažíva na onen svet odchádzajúci človek. Je preto k ustátiu potrebné vzostúpiť do nadhľadu nad všetko čo sa deje a celkom jednoducho BYŤ nielen slovne ČLOVEKOM žijúcim v bdelej prítomnosti. ČLOVEKOM, ktorý si svoj titul zaslúži.
Tak šťastnú plavbu, priatelia :) ..... pekný deň všetkým.... Ilona
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2017 All Rights reserved
https://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
V prípade, že sedíme na konári - cítime sa relatívne dobre. Jednoducho je nám fajn. Lenže - akonáhle zlezieme, či zoskočíme z konára na zem - už to sviští, hvízda, ignorantsky sa to správa, výsmech sa striedavo prevrstvuje nenávisťou sršiacou z očí i úst. A k tomu všetkému sa nadštandartnými záťažami života uvoľňujú miesta na kolotoči tohto sveta ovenčeného medailami finančných ziskov a prestížnych viero - vyznaní. A - zostávajú jednoducho prázdne. Ľudia odchádzajú z krížovej zóny. Či už na onen svet - či už do frekvenčne vyšších sfér, do ktorých sa im podarilo doraziť... docestovať... dospieť. Tí ostatní to jednoducho nedali. I keď to z ľudského pohľadu až tak jednoduché nie je.
Tí, ktorí odchádzajú na onen svet obťažkaní prestížnymi výdobytkami hmotnej zóny, na ktorých stavali svoje renomé - prichádzajú v záverečnej etape svojho života na skutočnú, holú pravdu, že všetko čo považovali za excelentný prejav materiálnym myslením podporovaných schopností je im jednoducho k ničomu. Nakoľko neexistuje vlak, ktorý by ich drahocenný poklad spolu s nimi odviezol.
Človek je zvláštny tvor. Čím viac má - tým viac sa snaží získať. Čoraz bezemočnejším spôsobom. Čím väčším majetkom disponuje - tým viac sa mu ťaží vcítiť sa do situácie ľudí, ktorí si môžu dovoliť kúpiť na obed len suchý rožok. VCÍTIŤ SA...... To znamená nielen slovne oznamovať, akou je duchovne zrelou, chápajúcou, všetko si uvedomujúcou bytosťou. Rozdiel medzi teatrálnymi hrami, ktoré sa hrajú na spomenutom kolotoči Matrixu je v konaní. Či už so slovným doprovodom - alebo bez slov. Vcítiť sa znamená dosiahnuť zdravé štádium zrelosti, ktoré je viac - menej totožné s myslením, ktoré nazývame zdravý sedliacky rozum so srdcom na skutočnom, pravom mieste. Je zabudnutou ľudskou schopnosťou pozerať sa očami svojimi - ako i pohľadom druhého človeka. Cítiť čo cíti, vnímať čo vníma, preciťovať. Prílišnej slovnej angažovanosti spomenutej sorty ľudí je možné odovzdať len jeden dôležitý odkaz: "Konať ako srdce káže" znamená srdcia ľudí, ktorí nie sú finančne za vodou neponižovať. A to akýmkoľvek štýlom. Že je mnoho spôsobov, akým sa to deje netreba detailne rozoberať. Akým zvláštnym tvorom je človek nachádzajúci sa v zóne vlastného nevedomia. Akým zvláštnym tvorom je človek, ktorý tam dole, pod konárom stromu života nevidí, nepočuje čo cítia druhí. Lenže neustále sa na niekoho hrajúcim spôsobom sa na konár jednoducho nikto nedostane. Túto skutočnosť je dobré si uvedomiť v prípade, že ľudí tejto kategórie čoraz intenzívnejšie vnútorne poháňa akási neznáma sila /hovorme jej túžba/, ktorá im intuitívne šepká - čo ďaľej. Ktorým smerom sa uberať. Čomu sa venovať, akým spôsobom tvoriť a byť zviditeľneniu sveta, na ktorý sme takmer zabudli, nápomocní.
Nad posteľ som si dnes ráno zavesila z pohľadu fyzického rozmerove relatívne veľký obraz - "Princíp ženy". Z pohľadu fyzického rozmerove relatívne veľký..... relatívne. A pritom v skutočnosti je jeho rozmer nepredstaviteľný. Pod "pazuchu" som zobrala rozmerove totožný - Strom života, ktorého forma je ľudskému zraku blízka. Jeden i druhý obsahuje všetko čo k prečítaniu srdcom treba. Ten prvý je dokončený. Ten druhý idem domaľovať. Za prítomnosti fluidného vlnenia, ktoré už mimoriadne husto zaplavuje Zem a je nikdy nespoznanou raritou pritekajúcou spoza všetkých svetov myšlienok i pocitov. Tieto nikdy nespoznané vlny sú nepredstaviteľne mäkké, jemné, extra - transparentné a je možné si ch predstaviť ako vedierka so špeciálne namiešanými farebnými tónmi /vibráciami/, ktoré vtekajú do hustoty v ktorej sa v danom okamihu nachádzame. Že nám z toho brní rôznou intenzitou v hlave a pocitove sa nám zdá, že sa fyzické telo rozkladá, rozpadá je vcelku pochopiteľné. Tento stav, ktorý cca štvrtý deň zažívame je podobný predsmrtnému stavu, ktorý zažíva na onen svet odchádzajúci človek. Je preto k ustátiu potrebné vzostúpiť do nadhľadu nad všetko čo sa deje a celkom jednoducho BYŤ nielen slovne ČLOVEKOM žijúcim v bdelej prítomnosti. ČLOVEKOM, ktorý si svoj titul zaslúži.
Tak šťastnú plavbu, priatelia :) ..... pekný deň všetkým.... Ilona
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2017 All Rights reserved
https://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Chcete-li přidat komentář, musíte být členem komunity Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light!
Přidejte se ke komunitě Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light.