Chcela som byť zachránená

[Alina]

V poslednej dobe sa mi deje čosi zvláštne. Strašne dlho som mala pocit, že už tú transformáciu nezvládam. Mala som pocit ako topiaci sa a priala som si byť zachránená. Miesto záchrany ku mne začali prichádzať ľudia ale aj stratení psíci, ktorí ma žiadali o záchranu.

Ľudia ma žiadali slovne a psíci samozrejme bez slov. Ale hlavne pri psoch som mala pocit, že tam hore si to želajú , aby som pomohla ako by ich posielali naschvál. Aj keď som jedného psíka nechala ísť svojou cestou, lebo som si nebola istá, či je stratený - osud  ho vrátil po pár metroch ku mne. Takže za posledné dva mesiace som našla takto troch psov, ktorých som sa snažila jednak aj cez políciu navrátiť majiteľom.

Možno si len hore zase robia testy, či som dostatočne dobrý človek. Nebol by to prvý test. Jeden z najťažších testov bol, keď ma zhora navliekli do situácie, že som niečo zlé urobila - ľudia ma odsúdili a ja som ich musela bezpodmienečne milovať.

Vtedy som bola veľmi nešťastná a pýtala som sa samozrejme prečo? Dostala som pohladenie a to bola celá odpoveď.

Takže robiť záchrancu nie je až taký zlý job.

 

[Alina]

Ďakujem za tvoj názor Vitari, popremýšľam nad tým, aby som zaujala správny postoj vo svojom živote. Vieš psíkov nemôžem odmietnuť. A krásne na tom je , že stretávam pri tom ľudí, ktorí sa tiež snažia pomôcť. Teší ma to.

A viem, ako mi moji priatelia sú ochotní mi pomôcť a ako mi to dobre padne. Preto aj sa snažím pomôcť aj neznámym /bezdomovcom alebo ľuďom v núdzi/, keď ma oslovia. Len v poslednej dobe ma ľudia oslovujú veľmi často v Čechách aj na Slovensku. Známy povedali, že som ako magnet -ale to bude tým zrkadlením.

Snažím sa im pomôcť tak, aby som ich na seba neviazala a neriešila ich problémy za nich. Ale často sú ako stratené deti, ktoré potrebujú aspoň na chvíľu odložiť svoje bremeno. Poznám to, lebo ja som už stráášne dlho zodpovedný človek /mám to aj v popise práce/, takže tiež mávam ten pocit, že chcem byť malé bezstarostné dieťa a chcem sa posadiť na zem uprostred rušnej ulice a plakať.   

Moja zodpovednosť vždy preváži a urobím zodpovedné rozhodnutie a idem domov alebo do prírody meditovať na tretiu čakru a srdcovú čakru. No a samozrejme behám po seminároch, aby som sa čo najviac dobila a naučila oslobodiť sa od starých hier s energiami.

Vnímam, že sa mi to pomaly darí, ale aj tak občas žasnem nad tým, čo mi do života dávajú. Nemôžem za to, ale naozaj to tak cítim, že mi to do života vkladajú -určité situácie a ľudí. Mám pri tom vždy taký zvláštny pocit, že toto je vykonštruované iba pre mňa, či už dobré alebo zlé. Často je to ako v tých rozprávkach, že išiel človek cestou necestou /na vandrovku/ a stretol ľudí a zvieratá a ako sa k nim zachoval, tak sa mu potom ďalej darilo s jeho vlastnými problémami.

Ja viem, že mám blokovanú pravú hemisféru a preto vidím život a reagujem dosť jednostranne. Pracujem na jej odblokovaní , lebo že vraj práve dobrá synchronizácia ľavej a pravej  hemisféry nám dáva  ten správny pohľad na život a  zabezpečuje zdravý rozvoj celej našej osobnosti. 

Nejak som sa rozpísala -už končím.

[Alina]

Ďakujem vám dievčatá za vaše komentáre, sú krásne.