Ilona Pálušová - Féwa: Informácie 11.1.2016

[Ina Obr]

 

Moji milí priatelia :-) Kým napíšem dnešný text článku, rada by som Vám opísala moju včerajšiu víziu - i keď viem, že toto pomenovanie je neadekvátne. Pretože všetko, čo vidíme jednoducho je - i keď sme na väčšinu informácií zabudli. Pri prvom vneme sa aspoň /dúfam/ trochu zasmejete - ten druhý je náročný na vysvetlenie tým ľuďom, ktorých ešte stále blokuje, brzdí takpovediac tvrdé materiálno. Čiže ich rácio im neumožňuje pochopiť, prijať čo ich oči nevidia, uši nepočujú.

1./ Prvým vnemom, keď som už zhasla lampičku a chcela som spať bol - Albert Einstein s vyplazeným jazykom:-D. Oči sa mu smiali, ako keď sa smejeme, až sa za brucho popadáme. Videla som ho po plecia. Zľava, zprava, en face. Po chvíli som ho posielala preč :-).....už choď, už ma to nebaví, nedá sa mi zaspať. A stále sa rehotal s vyplazeným jazykom.

2./ Teraz sa prelaďte na jemné energie - na jemné melódie :-) a zabudnite, že moje fyzické telo sa volá Ilona :-). Nielen ja fungujem spôsobom o akom budem písať.
Takže - pohybovala som sa ako vedomie hviezdnou bezčasovosťou. Čo je veľmi príjemný, ale ťažko pozemskou rečou opísateľný stav. Je to bezváhové plávanie, vznášanie sa, ale i let nepredstaviteľnou rýchlosťou medzi hviezdami, planétami. Stačí pomyslieť na konkrétne miesto a rýchlejšie, ako mihnutím oka - ste tam. Pre mňa je tento pohyb vesmírmi celkom prirodzený. Som zvyknutá :-). V   noci takto cestujem. Túto schopnosť nemám len ja, ale v skutočnosti ju má každý človek. V tomto stave len ste. Nevnímate žiadne telo. Je to nepredstaviteľná ľahkosť bytia. Tentokrát bola moja cesta nasmerovaná priamo ku Zdroju. Pokúsim sa tento zážitok namaľovať. "Pristála" som pred fyzicky nepredstaviteľne veľkým, priam rozmerove gigantickým mestom, ktorého "budovy" boli zlatisté a mali rôzne priečelia. V strede bol najvyšší dom. Trochu mi tvarove pripomínal gotický chrám. Stála som pred týmto domom a zrazu sa uprostred tejto "stavby" zhmotnila postava, ktorá vyžarovala nesmierne silné, ale neoslepujúce svetlo. Bola to božská energia zhmotnená do tvaru ľudskej postavy - veľmi starého človeka. Jeho odev pripomínal tuniku. Stála som pred ním a bola som tak maličká, že som mu siahala približne kúsok nad členky. Vyzerala som ako anjel. Stála som pred ním a niečo som mu vysvetľovala /neviem o čom sme rozprávali/ a ukazovala som do hviezdneho priestoru, kde bolo vidieť veľmi maličkú Zem. Bola ako nepatrná bodka. Počúval ma - o niečom sme sa rozprávali a potom sa natočil tvárou, telom tým smerom, kde bola Zem a zahľadel sa smerom k nej. Smerom k Zemi začala prúdiť energia asi takým spôsobom, ako keď miesto jednej žiarovky začne svietiť mnohonásobne väčší počet. Ako keď máte zasvietené len orientačné svetielko a - zažnete svetlo v izbe......Ilona

***

Dosiahnutie osobne vnímaného bodu zlomu z pohľadu transformácie - bod nula
Bod zlomu je preniknutie cez neviditeľnú stenu akýchkoľvek pochybností o sebe. Čo znamená, že si veríme v plnej miere a energie, ktoré vyžarujeme sa stávajú "neprestreľnou" stenou pre frekvencie vysielané inými ľuďmi /názory, presvedčenia, myšlienky, emócie.../.

Máme telo z mäsa a kostí i telo svetla, ktoré úzko súvisí so zmenou /okrem toho máme i ďaľšie vrstvy tela.../. Tieto telá sú naši sprievodcovia. Po frekvenčnú hranicu piatej dimenzie nám "slúži" telo fyzické a vyššie ho vystrieda v zmysle znovunadobúdanej dôležitosti duchovného aspektu - telo svetelné, na ktoré si budeme zvykať /regenerácia, liečenie.../.

Fyzický aspekt života netreba vysvetľovať. Každý z nás vo fyzicky /zmyslove/ vnímanej realite žije, každý vie, čo jeho život obnáša. Nesieme si od narodenia so sebou pomyselný košík, do ktorého postupne pridávame skúsenosti školy života /zážitky na vlastnej koži/. A to je učenie na ktoré žiadny školský systém nemá. Aké máme na vysvedčení známky je nepodstatné, pretože v škole života neexistuje známkovanie :-). Je to dospievanie bez spoločenských šablón, kritérií, hodnotenia.

Je nepodstatné v akej oblasti pracujeme, akému tvoreniu sa venujeme, na akej priečke spoločensky uznávaného rebríčka sa nachádzame. Dôležité pre nás je, nakoľko nás práca baví, vnútorne napĺňa. Že nie je šálkou kávy druhého človeka /ľudí/ nás vonkoncom nemusí zaujímať. Je to ich mienka, názor, presvedčenie. Sú to ich myšlienkové vzorce a im zodpovedajúce emócie.

Zmeny, ktorými prechádzame spoločne so Zemou, ktorá je rovnako ako človek bytosťou hmotnou i svetelnou, súvisia so znovu uvedomovaním si, aký dôležitý je pre človeka duchovný aspekt, čo je - všetko nami cítené /preciťované/. Čiže emócie - neviditeľné fluidum, ktoré sa viditeľným stáva keď je nami prejavené.

Stupnica emočného prejavu je ako teplomer, ktorého ortuť stúpa, alebo klesá. U niekoho rýchlo - u niekoho pomalšie. A - u niekoho sa zastabilizováva /zastabilizovala/ na nule. Čo je rovnováha, neutrálne pole. Čiže človek sa stáva neutrálnym voči okoliu a jeho teplotám nad, alebo pod nulou. Čo to v reáli znamená vyjadruje veta - ...."Je mi to jedno." Pochopiteľne sa nejedná o absolútny nezáujem o život, o dianie, ale už sa na všetko pozeráme iným spôsobom. Sme odosobnení od myšlienok, emócií druhých ľudí. Je to základný pilier nového myslenia. Dom /útulný domov v ktorom sa dobre cítime/ a do ktorého sa vraciame zmenou prístupu k sebe, k životu. Tento náš dom je priesvitný, je ako zo skla. Neoddeľuje nás od okolia. Nie je odcestovaním na opustený ostrov, alebo ďaleko do hôr. Preč od zla, od ľudí, ktorým nerozumieme. Je nami pozbieranými skúsenosťami školy života. Za jeho priesvitnými múrmi sú iné reality ľudí. S ich myšlienkami, emóciami, ktoré nás už v našom dome neovplyvňujú.

Každý z nás prechádza osobnou transformáciou. Z tmy /zabudnutie/, ktorá je živnou pôdou temna - do rôzne hustých svetelných sfér. Smerujúc ku Zdroju. Ako keď je ponuré, smutné počasie....ťažké, tmavé mraky, znížená viditeľnosť a tomu zodpovedajúca nálada pod psa :-). Postupne sa počasie zlepšuje, rozvidnieva sa a svetlom zahusťuje vzduch.

Dom, ktorí majú už niektorí ľudia "postavený" sú otvorené dvierka srdca - láske. Je vpodstate znovu nadviazaným kontaktom so Zdrojom. Keď si opäť zvykáme na túto spoluprácu :-) - na bývanie vo svojom dome, kde je prirodzený rebríček hodnôt, kde nie je nič umelé, kde nás nikto neovplyvňuje - môžeme mať na začiatku pocit oddelenosti od ľudí, ktorí zatiaľ vo svojom dome nebývajú. Sú stále v tom starom dome s ktorým súvisia rôzne mentálne programy.

Keď sa človek narodí, prichádza čistý ako kryštál. Ledva sa nadýchne, už sa do jeho hlavy sypú zo všetkých strán tieto programy. Určujú spôsob, akým bude žiť, aké hodnoty bude uznávať, čo je správne a čo nie je, čo musí - nesmie. Tým sa naprogramováva myšlienkami druhých ľudí. Jeho duša, ktorá prišla ako slobodná, nikým a ničím nemanipulovaná sa dostáva do väzenia, ktorého mreže sú čoraz viac hrubšie. Je to nesloboda a pocit smútku, ktorý sme si neustále na Zemi niesli so sebou.

Kde to predovšetkým viazne /negatívne emócie/, to znamená primárna príčina problémov /blokov, negatívnych emócií/ je prenatálne štádium a detstvo. Je to naše vnútorné dieťa. Keď si uvedomíme, že tu vznikajú problémy akéhokoľvek druhu /duševné, zdravotné, vzťahové.../ - nebudeme riešiť vzťah, ale seba a svoje detstvo /vnútorné dieťa/. Nebudeme riešiť problémy s okolím, ale seba....detstvo /vnútorné dieťa/. Nebudeme hľadať odpovede vo svojom okolí, ale v sebe. Tieto prenatálne a detské záležitosti sú v podstate záležitosti negatívnych emócií predovšetkým našich rodičov, prarodičov....Vytvára sa tým model, podľa ktorého žijeme a na tento model sa postupne nabaľuje negativita druhých. Vznikajú rôzne hrubé vrstvy /akoby plášť....clona/ okolo duše, ktorou je obalená prvotná emócia. Emócia, ktorá je všadeprúdiacou energiou lásky. Postupne sa vytvárajúce vrstvy človekom prejavenú lásku blokujú. Sú to i múry medzi nevedomím a vedomím /vedomým tvorením/. Tieto múry predstavujú nízke myšlienkové vibrácie, ktoré nám neumožňujú tvoriť novú realitu, ktorá predstavuje už pozitívny pohľad na svet, hlboké preciťovanie, schopnosť vcítiť sa, schopnosť srdcom vidieť. Čiže sú to tmavé závoje duše /negatívne emócie/. Preto je tak dôležité bezpodmienečne milovať seba a všetko živé /napríklad ako matka miluje svoje dieťa/. Sme Jednota a podstatou Jednoty je láska. Oddeľovaním sa od negativity sa oslobodzujeme a stávame sa súčasťou prítomného bytia. To znamená sme v stave SOM....Ilona

http://www.otvoroci.com/blog/ilona-palusova-fewa-informacie-1112016