Dobré po - ránu, milí priatelia. I keď - ako pre koho :). Však ? :)
Podstatné je, že sme sa v zmysle potrebnej väčšiny prebudili. I keď to opticky vyzerá, že množstvo prebudených predstavuje viac - menej menšina :).
Je markantne rozdielne pozerať sa na jednej strane do očí ľudí vedomých a na strane druhej do očí tých, ktorých pohľad je stále zamútený ne- záujmom, ne- ochotou dozvedieť sa ak nie o všetkom... tak aspoň o niečom, čo sa nachádza za mútnou vodou cez ktorú sa pozerajú, prípadne sem tam vykuknú.
Kapacita mozgu je načatá i u týchto ľudí. Ako keď sa zahryzne do krajca chleba a zistí sa, že vnútro za kôrkou vyzerá a chutí inak ako sa zdalo... ako im bolo neustále tvrdené.
Vzhľadom na hustotu svetla /Schumannova rezonancia.... vibrácie... nárasty... sledované grafy... rýchlosť kmitu svetelných častíc.... vnemy.... pocity.../ sa individuálne a napriek tomu nepredstaviteľou rýchlosťou vraciame ku stavu bdelosti Ducha a cituplnosti duše /láskavosť, súvcítenie, schopnosť pozerať sa i inými uhlami pohľadu ako tomu bolo doteraz/.
Rekapitulujeme takpovediac všetko..... čo sa v zmysle zmien dialo počas rokov predchádzajúcich a - čo sa deje aktuálne, čiže teraz. Mozgová blana /ohraničujúca frekvencia/ je na prasknutie. Mozog preskenováva nakumulované hodnoty a konštatuje, že vnemy nízko - kapacitného charakteru už jednoducho na zažívanú hustotu nestačia. Prestávajú stíhať. V reáli to znamená, že ste napríklad pred odchodom z domu do práce síce zamkli - lenže vzápätí si vôbec nie ste istí, či tomu tak skutočne je :). Alebo - pred cestou na dovolenku máte napísaný v bodoch zoznam podľa ktorého si balíte veci so sebou. Viete, že je podľa zoznamu všetko pripravené a napriek tomu sa Vám zdá, že tomu tak nie je. Takže radšej kufor prekutrete, povyberáte znovu veci a opäť ich pobalíte :). Inými slovami, robíme v aktuálnej hustote súvisiacej s dianím minimálne 2x to isté. Aby sme sa presvedčili, či tomu je tak. Vypína lineárny, nízko - frekvenčný mozog, vyhasína hra na niečo.... niekoho, kým v skutočnosti nie sme. Končí /skončila... už sa to deje/ hra temnotou ovládaná, manipulovaná. Horia páky, ktorými temno svojím zámerom vstupovalo do života. Mení sa frekvencia nízkeho kalibru - v zmysle duchovnej neohrabanosti, "len" zmyslove podporovanej neústupčivosti, neústretovosti voči všetkému čo sa nových energií týka. Vyhasína zlo - naším prostredníctvom prejavované. Čiže niečo, čo nie je pre ľudské bytosti prirodzené.
Z pohľadu na fyzické telo sa jedná o mozgo - lebečné vnemy, ktorými mimo fyzicky vnímaný čas a priestor reagujeme na impulzy solárneho vlnenia obopínajúceho čoraz intenzívnejšie Zem. Pochopiteľne výrazne reaguje na slnečné objatie magnetizmus srdca, ktorý je voči tomuto vlneniu ústretový. Čiže reaguje vnútorný, nefyzický aspekt bytia. Čo sú i ino - frekvenčné reality Zeme a zemského okolia /planetárny exteriér/. Fyzické telo sa viac, či menej môže cítiť ako rozložené na molekuly, pričom sa pocitove každá molekula kotúľa iným smerom :). Popritom "kotúľaní" môžeme byť psychicky roztržití, rozháraní, rozvlnení, nesústredení pri bežných aktivitách /spomenutý príklad - ....nevieme, či máme pobalené všetky veci, atď./. Môžeme cítiť neprekonateľnú únavu, ospanlivosť, ktorá sa môže /nemusí:)/ striedať so stavmi bdelosti, sviežosti, funkčnej bezproblémovosti. Aktivita smerujúca zvnútra narastá /pridáva na sile/, čiže je vhodné potreby tela rešpektovať.
Použijem celkom jednoduchý príklad. Predstavme si, že sme napríklad Einstein :) . Vlasy nemáme upravené, počesané a stoja nám ako antény na hlave. Ako paprsky Slnka. Tieto paprsky nad úrovňou hlavy sú svetelné časové línie s ktorými sa spájame, pričom temné časové línie nechávame za sebou /v minulosti/. A s nimi všetkých, ktorí stáli /stoja/ v ceste perspektívne pozitívnej budúcnosti. Taktiež je možné naše cestovanie v čase prirovnať ku vlaku v ktorom sa nachádzame. Dlho sme sa pohybovali po koľajniciach, ktoré sú temnotou podporované. Pri každom vybočení a snahe oddeliť sa od "koľajnice" /cesty/ po ktorej sa pohyboval vlak sme boli jednoducho rôznym spôsobom vrátení. Postupným načítavaním /meniace sa vibrácie...posuny/ sme si čoraz viac uvedomovali, že táto cesta v skutočnosti nikam nevedie. Že je labyrintom manipulovanej mysľe. Udržiavaním človeka v stále rovnakým myšlienkach, ktoré sú viac - menej neustále len spomienkami na ne - život pred skutočným životom. To znamená pred všetkým, čo môžeme hlavou a jej fyzickou kapacitou špecifikovať ako zázraky.
Čo je /bolo/ dôvodom.... príčinou neschopnosti posunúť sa ďaľej je skutočnosť, že všetko má svoj najoptimálnejší moment - všetko má svoj čas. Tento moment nastáva. Moment zmeny, ktorý už ďaľej... vyššie nepustí nikoho, koho zámery neslúžia pre dobro všetkých. Bezfarebnosť života tým nadobudne diametrálne inú rozmerovosť ..... Ilona
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2017 All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Je markantne rozdielne pozerať sa na jednej strane do očí ľudí vedomých a na strane druhej do očí tých, ktorých pohľad je stále zamútený ne- záujmom, ne- ochotou dozvedieť sa ak nie o všetkom... tak aspoň o niečom, čo sa nachádza za mútnou vodou cez ktorú sa pozerajú, prípadne sem tam vykuknú.
Kapacita mozgu je načatá i u týchto ľudí. Ako keď sa zahryzne do krajca chleba a zistí sa, že vnútro za kôrkou vyzerá a chutí inak ako sa zdalo... ako im bolo neustále tvrdené.
Vzhľadom na hustotu svetla /Schumannova rezonancia.... vibrácie... nárasty... sledované grafy... rýchlosť kmitu svetelných častíc.... vnemy.... pocity.../ sa individuálne a napriek tomu nepredstaviteľou rýchlosťou vraciame ku stavu bdelosti Ducha a cituplnosti duše /láskavosť, súvcítenie, schopnosť pozerať sa i inými uhlami pohľadu ako tomu bolo doteraz/.
Rekapitulujeme takpovediac všetko..... čo sa v zmysle zmien dialo počas rokov predchádzajúcich a - čo sa deje aktuálne, čiže teraz. Mozgová blana /ohraničujúca frekvencia/ je na prasknutie. Mozog preskenováva nakumulované hodnoty a konštatuje, že vnemy nízko - kapacitného charakteru už jednoducho na zažívanú hustotu nestačia. Prestávajú stíhať. V reáli to znamená, že ste napríklad pred odchodom z domu do práce síce zamkli - lenže vzápätí si vôbec nie ste istí, či tomu tak skutočne je :). Alebo - pred cestou na dovolenku máte napísaný v bodoch zoznam podľa ktorého si balíte veci so sebou. Viete, že je podľa zoznamu všetko pripravené a napriek tomu sa Vám zdá, že tomu tak nie je. Takže radšej kufor prekutrete, povyberáte znovu veci a opäť ich pobalíte :). Inými slovami, robíme v aktuálnej hustote súvisiacej s dianím minimálne 2x to isté. Aby sme sa presvedčili, či tomu je tak. Vypína lineárny, nízko - frekvenčný mozog, vyhasína hra na niečo.... niekoho, kým v skutočnosti nie sme. Končí /skončila... už sa to deje/ hra temnotou ovládaná, manipulovaná. Horia páky, ktorými temno svojím zámerom vstupovalo do života. Mení sa frekvencia nízkeho kalibru - v zmysle duchovnej neohrabanosti, "len" zmyslove podporovanej neústupčivosti, neústretovosti voči všetkému čo sa nových energií týka. Vyhasína zlo - naším prostredníctvom prejavované. Čiže niečo, čo nie je pre ľudské bytosti prirodzené.
Z pohľadu na fyzické telo sa jedná o mozgo - lebečné vnemy, ktorými mimo fyzicky vnímaný čas a priestor reagujeme na impulzy solárneho vlnenia obopínajúceho čoraz intenzívnejšie Zem. Pochopiteľne výrazne reaguje na slnečné objatie magnetizmus srdca, ktorý je voči tomuto vlneniu ústretový. Čiže reaguje vnútorný, nefyzický aspekt bytia. Čo sú i ino - frekvenčné reality Zeme a zemského okolia /planetárny exteriér/. Fyzické telo sa viac, či menej môže cítiť ako rozložené na molekuly, pričom sa pocitove každá molekula kotúľa iným smerom :). Popritom "kotúľaní" môžeme byť psychicky roztržití, rozháraní, rozvlnení, nesústredení pri bežných aktivitách /spomenutý príklad - ....nevieme, či máme pobalené všetky veci, atď./. Môžeme cítiť neprekonateľnú únavu, ospanlivosť, ktorá sa môže /nemusí:)/ striedať so stavmi bdelosti, sviežosti, funkčnej bezproblémovosti. Aktivita smerujúca zvnútra narastá /pridáva na sile/, čiže je vhodné potreby tela rešpektovať.
Použijem celkom jednoduchý príklad. Predstavme si, že sme napríklad Einstein :) . Vlasy nemáme upravené, počesané a stoja nám ako antény na hlave. Ako paprsky Slnka. Tieto paprsky nad úrovňou hlavy sú svetelné časové línie s ktorými sa spájame, pričom temné časové línie nechávame za sebou /v minulosti/. A s nimi všetkých, ktorí stáli /stoja/ v ceste perspektívne pozitívnej budúcnosti. Taktiež je možné naše cestovanie v čase prirovnať ku vlaku v ktorom sa nachádzame. Dlho sme sa pohybovali po koľajniciach, ktoré sú temnotou podporované. Pri každom vybočení a snahe oddeliť sa od "koľajnice" /cesty/ po ktorej sa pohyboval vlak sme boli jednoducho rôznym spôsobom vrátení. Postupným načítavaním /meniace sa vibrácie...posuny/ sme si čoraz viac uvedomovali, že táto cesta v skutočnosti nikam nevedie. Že je labyrintom manipulovanej mysľe. Udržiavaním človeka v stále rovnakým myšlienkach, ktoré sú viac - menej neustále len spomienkami na ne - život pred skutočným životom. To znamená pred všetkým, čo môžeme hlavou a jej fyzickou kapacitou špecifikovať ako zázraky.
Čo je /bolo/ dôvodom.... príčinou neschopnosti posunúť sa ďaľej je skutočnosť, že všetko má svoj najoptimálnejší moment - všetko má svoj čas. Tento moment nastáva. Moment zmeny, ktorý už ďaľej... vyššie nepustí nikoho, koho zámery neslúžia pre dobro všetkých. Bezfarebnosť života tým nadobudne diametrálne inú rozmerovosť ..... Ilona
Zdroj: https://www.facebook.com/ilona.palusova
Otvor Oči
© 2015 - 2017 All Rights reserved
http://www.otvoroci.com/blog/category/fewa
Chcete-li přidat komentář, musíte být členem komunity Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light!
Přidejte se ke komunitě Věk Zlatého Světla - Age of Golden Light.