Féwa 27.9.2012 - Zem a ja, ČLOVEK.....

[Livisipea]

 .....nesúci na čele svoju krištálovú hviezdu, ktorá ma cez spánkovú oblasť mozgu spája s novou realitou. Osmičkou na čele pôvodného bytia, ktorá sa novým bezpolaritným magnetizmom pretransformováva cez nultý stred do všetkých rovín galaktickej existencie. Nulou, ktorá je záverom, ale súčasne novým začiatkom všetkého čo je skutočným prameňom nikde nekončiacej lásky človeka a jeho matky. 

     Som galaktickou Zemou. Mužom, ale i ženou, ktorých duchovný chrám je nielen tu, na racionálnej Zemi, ale rozprestiera sa do všetkých galaktických svetových strán subjektívnej ako i objektívnej reality. Som láskou, ktorú zdieľam. Som emóciou, ktorej energia je bezhranične nekonečná. Vnímam svoj galaktický priestor mnohými rovinami jeho bytia. Všetkým čo je, bolo a bude mojou jednotnosťou. Prítomnou realitou nového dospelého človeka, ktorý vie kde je jeho skutočné miesto. Ktorý si uvedomuje čo ho čaká príchodom kozmického krištalického žiarenia, prinášajúceho človeku opäť jeho vysnívaný sen o šťastí.

     Je to nádej, láska i viera vo všetko veľkolepé. Tak dlho zabudnutou krajinou snov o ktorej v noci sníval a súčasne v nej bdel. Kozmickou líniou vedomia neustále spojený so svojou pôvodnou ako i prebúdzajúcou sa realitou.

     Snívaj svoj ľudský sen, človek. A nezúfaj nad tým, že sa mení Tvoje okolie. Že svet je iný ako býval, keď si bol malý, väčší - a teraz, keď si už dospelý. Je to zem, matka Gája. Otázka a súčasne odpoveď na všetko čo si vedel, vieš a ešte vedieť chceš o tom čo bolo, bude a je súčasnou i novou, transformujúcou sa realitou. Svieti Ti nad hlavou Tvoje Slnko a Mesiac. Svojou dualitou. Duálnymi sférami sa zrkadliaci čas na Tvojom čele a v srdci. Si zámerom, súčasťou ako i cieľom svetla. Si skúškou odvahy, ktorú si zvládol. Pretože v opačnom prípade by si tu nebol. Si súčasťou zmien, ktoré Ťa vedú ....do svetla. Do kolísky galaktických národov. Všetkého, čo je znovu sa budiace, otvárajúce svoje oko iného videnia. 

     Je to o láske. Len počúvaj to planetárne, galaktické srdce...ako Ti bije v hrudi. Ako Ťa tlkotom, pulzom už budí i zo spánku. Tvojou i jeho nedoškavosťou. Si symbiózou svetla, milovaný človek. Dávno si zabudol, že to tak je. Ale teraz sa opäť rozpamätávaš. Na svoju minulosť i budúcnosť. Prítomnosťou, ktorou vstupuješ každé ráno do svojej súčasnej reality - jej hmotného svetelného stupňa. Aby si pochopil ten zázrak zobúdzania sa do absolútna. Aby si si uvedomil ten rozdiel rovín bytia. Svojou - ako i globálnou diametrálnosťou. Zmenou všetkého čo je, bolo a bude. Inváziou duchovna do hrubohmotných múrov. Kedy hrubá hmota, jej tvrdosť ostrých, ťažkých hrán sa rozpúšťa prichádzajúcou novou realitou Zeme a tým i človeka. Si zmenou vierovyznania.

     Si verným služobníkom vlastného JA. Nie si otrokom ani pomocným robotníkom. Ty si tvorcom svojho bytia. Ty si ten, ktorý určuje svoj životný beh a jeho smer. Nikto iný, nikto viac či menej nemá právo zasahovať do tvojho súkromného šťastia. Nikto nemá právo vstupovať do Tvojho rozhodnutia. Či chceš byť tu a teraz - alebo potom a tam tým,  kým túžiš byť.

     Si hviezdou galaktického neba a jeho obloha Ti dáva na výber. Či chceš žiariť vyššie v oblakoch, alebo nižšie na terciálnej zemi. Všetko čo sa Ťa týka je Tvojím vlastným rozhodnutím.

     Maľujeme si svoj nový svet, milovaní. Kreslíme dúhu nových - na zemi nespoznaných farieb. Srdcom lásky Galaxie. Vnímate ten pohyb ? To kmitanie slnečných častíc, ktoré Vás s novým vedomím zjednocujú ?  To trblietanie vzduchu je Vašou vysokou frekvenciou do ktorej ste dospeli, dorástli.

     Ste galaktickým národom svetla. Nie ste súčasťou temna, ktoré už má svoje priestory vyhradené. Ste láskou a tá veľmi dobre vie kam treba kráčať, ako konať, čo je ešte potrebné zmeniť ku prospechu všetkých bytostí. Že subjekt sa objektívne stáva kvadratúrou celého vesmíru. Planetárne. Jeho galaktickou sieťou, ktorou do chrámu vedomia vstupujete. Aby ste sa stali jednotne jednotou, spievajúcou svoju indiánsku pieseň lásky. Vernosťou bielych labutí, ktoré  "ťukajú"  na vajce života v Zemi. Aby zobudili pod bielou škrupinou oblohy všetko čo ešte drieme, unavené z ticíročia trvajúceho spánku.

     Somnambulárny spln, ťahajúci z postele ľudskú nedôveru. Aby si konečne uvedomila, že sa jej nesníva to čo vidí. Pretrela si oči a konečne sa prebrala z nevedomosti. Že človek, jeho ľudská podstata, má iné korene ako je mu hovorené. Že láska, ktorá sa mu do očí pozerá je jeho láska. Tak dlho spútaná, zastieraná hmotne-racionálnym presvedčením, že žiadne svetlo neexistuje.

     Sú tu milióny bytostí. Energetický potenciál vesmíru. Sú tu tisíce - Vaším zrakom nevidených objektov. Lietajúcich nad matičkou Zemou. Aby pripravili  "pôdu"  k príchodu Galaxie. Ako ?  Svojou bezpodmienečnou láskou, ktorej mnohí z Vás neveria. Galaktickou jednotou všetkých, pre ktorých je vesmír ich kozmickým domovom.

     Sú ich státisíce. Tak ako aj Vás - ľudí. Sú ľudskými bytosťami i keď už inou substanciou stvorení, aby ľahšie prenikali priestoročasom, čo je súčasťou multidimenzionality. Výškou vedomia predurčení k medziplanetárnej komunikácii. Oni Vás nevedú - vediete sa sami. Svojimi skutkami podstaty, ktorou sa na seba, na Zem, na človeka i vesmír pozeráte.

     Horí vám nad hlavou sviečka otvárajúcej sa galaktickej vzájomnosti. Jej žiarenie vo Vás jednotne otvára Vašu galaktickú lásku. Je to desiata čakra, ktorej závoj sa vlní. Rovnakým spôsobom ako vaše motýlie krídla,  pripravené k letu Galaxiou. je to intenzívna vibrácia, pripravujúca Vás na zjednotenie sa so všetkým čo je, bolo a bude návratom z vesmíru a cestou späť. Do hlbín doposiaľ zastretých ľudských tajomstiev, ktorých príchod sa približuje. Komu viac sa môže podariť otvoriť svoje srdce ako Vám, milovaní. Kto dokáže viac túžiť ako vy. Spať a súčasne bdieť. Kto môže, smie - či chce, alebo nie - otvoriť opäť svoje oko. Na čele, na hrudi. Aby zjednotil galaktické vedomie jednou líniou nad hlavou, ktorou prúdi  láska. Vaše zabudnuté emócie. Kto dokáže viac milovať ako Vaše človečenské srdce, ktoré sa opäť spája so srdcom Galaxie. Motúziky žiariacej jednoty, ktorými sa ako po pramienkoch svetelnej sprchy spúšťa staro-nová návšteva z Galaxie. Aby presvetlila Váš priestor, prežiarila ľudské nevedomie.

     Sú to všetci, ktorých tváre a telá ste tak dávno nevideli. Objímte sa s nimi v duchu. A tým ich privítajte. Kým nevstúpia na pláne Vašej terciálnej reality. Vnímajte svojím galaktickým srdcom ich závoje bielej lásky. Spomeňte si kedy, ako a kde ste ich naposledy videli. Držali vo vrúcnom objatí. Ste tou istou galaktickou láskou ako oni. Len ste trochu na túto lásku zabudli.

  S láskou Féwa

Viac tu: http://www.pomoczosvetla.sk/news/fewa-27-9-2012/