Egoizmus

[Jurijan]

Neviem či idey, v ktoré verím oslovia čitateľa, ale takpovediac cítim, že sa moje znalosti majú ďalej šíriť. Je to spôsobené dvoma faktormi.

Prvým je dlhodobá  túžba písania a druhým podstatnejším je, že moje znalosti a skúsenosti sú vzácnejšie, odrážajúc sa od sledovania rôznych duchovných témat a mystikov, s ktorými sa môžete stretnúť na internete. Preto sa ich podstata ,,chce predrať von (žiť)" a pretvoriť svet na ich obraz, ako som písal v minulom článku. 

Táto forma ,,vypustenia" je ideálnou variantov, pretože odozva ostáva minimálna a predsa sa môžu voľne šíriť. To je prvou ukážkou Egoizmu.

Čo je vlastne egoizmus ? Egoizmus alebo sebectvo je cielené uplatňovanie osobných záujmov, nezohľadňujúce alebo málo zohľadňujúce záujmy iných (wikipédia). Mnohí duchovní učitelia sa snažia ,,zbaviť Ega" a naučiť ľudí (študentov) ako vykonať túto očistu a stať sa ,,slobodným." No čo môže byť viac slobodnejšie ako Egoizmus čiže sebectvo? Jedine v čistej sebeckosti sa môže človek stať slobodným. Bez zábran konať a hovoriť čo človek naozaj cíti, stať sa znova dieťaťom.

Zbaviť sa ,,svojho" Ega je podriadenie sa inému Egu (súhrnu myšlienok). Učitelia, ktorí  sa snažia naučiť žiť ,,bez Ega" iba nalaďujú svojich žiakov na svoj Egregor (vedomá alebo nevedomá vieru v ideu). Ak je učiteľ iba osobitnou jednotkou, človek sa ľahko vymaní z pod kontroly ak mu jeho učenie nebude vyhovovať. Ak však učiteľ (kazateľ) patrí do organizácie (náboženstvá a sekty), tým je Egregor silnejší, čiže aj jeho opustenie sa stáva ťažšie. Situáciu zhoršuje zapojenie blízkych a príbuzných, pretože vtedy ,,musíte bojovať" proti viere zakorenené v ľuďoch, s ktorými ste v priamom kontakte. To sa netýka iba náboženstva, ale zahŕňa celú sociálnu štruktúru od stravovania až po politické názory.

Egoizmus znamená pochopenie, že každý  z nás má svoju vlastnú hierarchiu viery, žije v inom nastavení (tvorí si svoj vlastný svet). To, že stretávame rôzne formy myšlienky a názory, neznamená, že ich musíme nalaďovať na náš systém, ale akceptovať a kráčať po vlastnej ceste. 

Môžeme súhlasiť a môžeme nesúhlasiť so spôsobom života aký vedie druhý človek alebo akým smerom kráča dnešná doba. Záleží na tom, či sme ochotný obetovať svoj názor o ostať na danej pozícii (či už v práci, v kruhu priateľov a rodiny) alebo naše presvedčenie je dostatočne silné aby odolalo ,,nátlaku"  aj za cenu straty toho čo pokladáme za najdôležitejšie.

,,Ja" som zatiaľ niekde medzi... Ak sa začne preberať téma (hlavne v práci kde nemám možnosť opustiť konverzáciu), ktorá by bola z ich pohľadu veľmi ťažko akceptovateľná, buď mlčím alebo sa ich snažím doviesť k inému pohľadu na daný problém. Nerobím to kvôli nim, ale z čista sebeckého pohľadu, pretože viem, že s nimi budem musieť naďalej spolupracovať (budem ich potrebovať).

Už od dieťaťa som mal schopnosť prečítať ľudí a naladiť sa na ich myšlienku. Vždy som bol ten slušný a bezproblémový, pretože som z toho mal benefity a zároveň som nemal ,,vyššie karty" v ovládaní. Preto som sa prispôsoboval okolnostiam, ktoré mi boli ponúknuté.Vtedy by som sa nazval srabom, no tento spôsob mi ukázal aká nestabilnosť je v ľudskej psychike (prepínanie medzi myšlienkami) a akú námahu stojí udržať si post fiktívneho vedúceho. 

Tieto príklady som uviedol kvôli tomu, že egoizmus nemá iba ,,negatívnu stránku," ktorá sa často prezentuje, ale je súčasťou bežného života a dotýka sa každého človeka. Sebec je aj ten kto pomáha iným. Môže to znieť absurdne, ale všetky pohnútky (môžu by zabalené do akejkoľvek formy) sú chcenia dosiahnuť svoj cieľ. Tým, že pomáhame druhým vytvárame v sebe pocit  sebauspokojenia. Do tejto kategórie môžete zahrnúť všetky pocity - láska, šťastie, radosť. To, že má tento spôsob života ,,vyššiu hodnotu" ako sebectvo v podobe žitia na úkor iných nebudem spochybňovať, len chcem poukázať, že žiadna minca nemá len jednu stranu a egoizmus je vhodným príkladom, kde sú hľadajúci klamaní bubákom vo forme Ega. Mali by sa skôr zamerať na kvalitu svojho Bytia ako na odstránenie konceptu, ktorý nemôže byť odstránený. 

Žiť sebecky/slobodne je cestou osvietenia a na to potrebujeme znalosti a prežité skúsenosti.

V minulých článkoch som písal o prvotnej nevedomosti, ktorá je v človeku vrodená. Až nástupom myšlienky, ktorá sa odzrkadlí od toho ako vnímame podnet (väčšinou zrakový a sluchový vnem) sa vytvorí reakcia. Čím viac pochopenia (chápete že svet je jeden celok, snažíte sa žiť cnostne, nelipnete na myšlienke, majetku a pod...) tým sa Vaše okolie pretvára, pretože ho riadia Idey, v ktoré veríte na úrovni vedenia, nie slepého nasledovania.

,,Ja" som dlhú dobu slepo veril, že ak budem súcitný k svojmu okoliu (nebudem vravieť svoje myšlienky a protirečiť) a budem sa snažiť iba ,,zjemňovať" ich pohľad na svet, pomôžem im vyhnúť ťažkostiam, ktoré sprevádzajú človeka na jeho púti. No jediné čoho som dosiahol, je nalaďovanie sa na ich ,,myšlienky," ktoré sa však nezhodovali s mojou vierou. Zároveň som z nich (nevedome) robil slabých jedincov, ktorí nie sú schopní čeliť svojim problémom. To sa často stáva podobným spasiteľom, ktorí chcú zachrániť svet a pritom robia úplný opak. 

A v čom spočívala moja sebeckosť ? Zo strachu, že nebudem schopný dostatočne vysvetliť môj pohľad na vec a budem za blázna. Taktiež som sa obával toho, že ak pôjdu naďalej rovnakou cestou odrazí sa to na ich telesnom zdravý, čiže sa budem musieť o nich starať.

Preklenúť túto slepú vieru, za ktorou sa schovával strach bolo zistenie, že myšlienka má vplyv na človeka  iba do takej miery ako si on sám pripustí.

Televízia je plná myšlienok, ktoré ľudia hltajú každý deň vedome alebo nevedome. To čo im dáva silu je samotná túžba človeka veriť, že idea je hodnotná pre ich vlastný život. Stačí ak poslúži na naviazanie rozhovoru v práci a reality show, ktorú by nikto nikdy nepozeral sa stane obľúbenou.

Tak prečo nehovoriť o ideách, ktoré sú ,,mojou podstatou."  Tým sa utvrdzuje ,,moja realita" nikoho iného.

Formy, ktoré tvoria naše okolie nemajú žiaden náboj. Až naše zmýšľanie a chovanie ich pretvára do istej podoby. Doba, v ktorom žijeme, situácie, ktoré prežívame, myšlienky, ktoré prijímame, rodičia, partner, priatelia, deti i ,,naše telo" sú zrkadlom, ktoré je stvorené ako najvhodnejší  bod pre daný okamih bytia. Neviem či je tento popis jasný, ale slová nie sú dostatočne presné na popísanie tohto javu, celku ako takého.

Preto Egoizmus je podstatou Života. Stará sa iba sám o seba, pretože jednotnosť nemá dva prvky. Záleží iba na kvalite vedomia v akej sa nachádza.