Dynamika energo-informačných premien v priestore a čase

[Aniel]

Priestor a čas sú dva parametre prostredia v ktorom vnímame a realizujeme premeny bytia. Spôsob nášho vnímania a myslenia je silne determinovaný ohraničením našich zmyslov vlastnosťami priestoru a času, ktoré ako filter vyberajú z množiny všetkých možností vybrané informácie interpretované mysľou ako realita bytia.

Vzájomný vzťah medzi priestorom a časom je predmetom ľudského skúmania už po mnohé generácie. Obzvlášť cyklické premeny času a ich vzťah k premenám kvalitatívnych vlastností priestoru. Bohatá báza znalostí, skúseností a ľudského poznania uchovávaná a odovzdávaná generáciami v plynutí času vychádza z jedného spoločného základu. Tým nemenným základom je PREMENA. Premena je jediný prvok tohto systému, ktorý sa v procese realizácie a tvorenia nemení. Premena je základný hybný princíp (informačný algoritmus) všetkého prejavujúceho sa, mohli by sme povedať celého univerza alebo komplexnejšie multiverza.

Premena je nástroj, ktorý používa nahá informácia (v stave potenciálnom), aby sa zaodela do formy (stav prejavený) a ako v kruhovom zrkadle sveta zhliadla svoj odraz a zaradovala sa z krásy tvorenia.

Priestor je ako veľké kozmické ihrisko, na ktorom sa môžu miliardy premien do sýtosti vyblázniť v spoločnej veľkej kozmickej hre. Priestor je nositeľom spoločnej substancie, ktorá je samotným predmetom premien. Každá časť (prvok) priestoru je prestúpená základnou substanciou, ktorá môže byť charakterizovaná tromi zložkami – hmotná, energetická a informačná. Každá premena predstavuje proces zmeny uvedených charakteristík základnej substancie v priestore a čase. Čas je nástroj systému, ktorý umožňuje postupnú realizáciu zmien atribútov základnej substancie v priestore a tým vytvára prejavy jej rôzneho stavu. Základná substancia na základe zákona premien môže nadobúdať rôzne stavy v konkrétnom priestore a čase. Špecifický stav základnej substancie prejavený v priestore a čase môžeme chápať ako kvalitatívne vlastnosti časopriestoru. Všetky stavy, ktoré nadobúda základná substancia môžeme chápať ako kvázistatické, teda vo svojej podstate ako neustále sa premieňajúce. Stav ako taký v procese premien je len ilúzia a vlastne by sme ani nemali o stavoch hovoriť, pretože to, čo nazývame stavom je len súbor čiastkových premien, ktoré sa v príslušnom priestore a pozorovanom časovom úseku javia ako niečo stabilné pre pozorovateľa. Každý takzvaný stav základnej substancie je len fraktálovým priemetom dynamickej premeny čiastkových prvkov, ktoré vytvárajú hierarchicky vyšší prvok aplikovaním rovnakého rekurzného informačného algoritmu, ktorý sa opakuje rovnako v nižších prvkoch subsystémov, ktoré vytvárajú nadradený systém ako aj v hierarchicky nadradených prvkoch, ktoré sú tvorené skupinou prvkov aktuálne pozorovaného prvku. V takomto usporiadaní vlastne neexistuje nič pevné, nemenné a statické o čo by sme sa mohli oprieť ako o pevný základ okrem premeny ako takej.

Strácame pevnú zem pod nohami ale dostávame krídla aby sme sa naučili lietať, lebo sme síce „deťmi zeme“ ale pôvod máme „nebeský“. A nie je práve ono mávanie krídlami obrazom neustálych premien, ktoré nás pri dostatočnom úsilí posúvajú stále vyššie tam kde je náš skutočný domov?

Jedným zo základných konceptov používaných po stáročia pre popis kvalitatívnych zmien časopriestoru bol astrologický symbol zvieratníka. Nachádzame ho v mnohých starobylých kultúrach po celom svete. Zvieratník je kľúč (informačný algoritmus), ktorý umožňuje popísať cyklicky sa opakujúce premeny základnej substancie z hľadiska časových premien v konkrétnom priestore. Pre výpočet popisu kvalitatívnych charakteristík sa využívajú parametre priestoru (zemepisná šírka a dĺžka ak uvažujeme o tejto zemi) a času (periódy dlhých a krátkych časových cyklov – perióda, rok, mesiac, deň, hodina, minúta). Pre meranie zmien času sa zväčša používal cyklický pohyb vybraných planét a hviezd a ich priemet v priestore vzhľadom k sledovanému miestu. Základný myšlienkový postup vychádzal z predpokladu, že existuje vzájomný vzťah medzi planetárnymi cyklami a prebiehajúcimi procesmi a javmi v priestore a prvkoch priestoru, pričom každá zmena je jedinečná z hľadiska kvalitatívneho prejavu. Vzhľadom k cyklickému opakovaniu zmien bolo možné stanoviť popisné algoritmy priemetu vzájomných stavov a javov a na základe znalosti algoritmov zároveň predvídať budúce chovanie sa systému. Taktiež uvedená znalosť umožňovala realizovať špecifické opatrenia v priestore a čase, ktorých cieľom bolo využiť aktuálne prevládajúce kvalitatívne charakteristiky časopriestoru pre realizáciu vybraných informačných zámerov, ktoré boli afinitné k prítomným kvalitatívnych premenám jednoduchšie, rýchlejšie a s minimom spotrebovanej energie. Prípadne upraviť vhodnými kompenzačnými postupmi aktuálne prevládajúce nevhodné kvalitatívne vlastnosti, pre zmiernenie ich deštruktívneho vplyvu.

Nie každá kultúra využívala pre popis časových premien pohyb planét a hviezd. V mnohých prípadoch nachádzame systém pravidelných časových cyklov a periód, ktoré nemajú priamu bezprostrednú súvislosť s nebeskou mechanikou, alebo iba čiastkovú.

Všetky systémy však vychádzajú zo spoločného axiómu. Medzi priestorom, časom, objektmi a udalosťami nachádzajúcimi sa v priestore a čase je vzájomný vzťah. K tomu aby sa spúšťali v priestore špecifické procesy, je potrebné aby nadobudla základná substancia v rámci premien a zmeny svojich stavov špecifické vlastnosti, ktoré sú afinitné k následne prebiehajúcim javom a procesom. Premeny z jedného stavu do iného pritom nie sú náhodné ale sú popísateľné algoritmami zákonov vzájomných premien, kedy zmena jedného stavu substancie je nasledovaná zmenou následného stavu, ktorý nadobúda v rámci algoritmu svojich premien. Ako príklad môžeme uviesť premenu stavov základnej substancie vyjadrenú v podobe trigramov, kde jednotlivé trigramy sú zástupné symboly pre špecifické stavy, ktoré môže základná substancia v rámci svojich diferenciačných možností nadobúdať (viď. Obrázok).

Na základe uvedených algoritmov je možné napríklad podrobne vypracovať kvalitatívne charakteristiky základnej substancie v konkrétnom priestore (napr. byt, dom a pod.) podľa orientácie stavby k svetovým stranám , presného dátumu stavby a aktuálneho času použitého pre analýzu charakteristík. Ak poznáme vstupné parametre a algoritmus premien, môžeme popísať aktuálne stavy systému a tým zmapovať pravdepodobné prevládajúce procesy, ktoré majú vysokú pravdepodobnosť a vhodné podmienky pre svoju aktuálnu realizáciu v príslušnom prostredí na základe prirodzeného zákona afinity.

Na záver tohto referátu by som sa rád opäť vrátil z mnohosti a rozmanitej komplexnosti javov a faktov k jednoduchému počiatku a spoločnej podstate. Čas, ktorý sme sa rozhodli vyčleniť poznávaniu nášho bytia v bytí, nech využijeme ako posvätný dar každého okamihu, ktorý môže otvárať ďalšie brány nášho vedomia a priestor, v ktorom realizujeme svoju cestu životom nech je pevnou oporou pre každý ďalší krok, ktorý učiníme v kolobehu premien života.