Proč nepoužívám tak oblíbenou frázi " VŠE JE , JAK MÁ BÝT".

[ren]

UŽ JSEM BYLA KOLIKRÁT ALERGICKÁ NA FRÁZI, KTEROU EZOTERICI TAK RÁDI A ČASTO POUŽÍVAJÍ...   HLAVNĚ V SITUACÍCH, KDY SE NĚCO NEPOVEDELO...: "Vše je , jak má být..."...a má milá moudrá Teal to tu výborně rozebírá....huráááá...přesně.....

Teal Scott: Čo to znamená umožňovať

Ahojte, dnes chcem uviesť na pravú mieru rozšírené nedorozumenie, ktoré sa týka konceptu umožňovania.

 

Mnoho duchovných učiteľov (vrátane mňa) hovorí znova, že ten najvyšší duchovný stav je stav, v akom sa dá byť, je stav umožňovania. Ale čo to presne znamená byť v stave umožňovabia a je konanie v rozpore s ním, alebo je konanie kľúčová ingrediencia umožnenia?

 

Umožňovania znamená zámerne si voliť myšlienky, slová a činy a tak si umožniť dostať sa do súladu s vašimi túžbami. Dostať sa do súladu s vašimi túžbami znamená dostať sa do súladu s vašim vyšším ja, pretože vaše vyššie ja, váš nefyzický aspekt Zdroja nesie presne tú istú vibráciu ako vaše túžby. Viac sa o tom môžete dozvediet v mojom staršom  videu „Šťastie je zmyslom vášho života, chcete vedieť prečo?“ Nájdete ho na Youtube.

 

Nemôžeme si myslieť negatívnu myšlienku a zároveň byť v stave umožňovania. Nemôžeme konať niečo, čo sa cíti negatívne a zároveň byť v stave umožňovania. Sú to naše pocity, ktoré nám signalizujú, či sme v stave umožňovania, alebo odporu. Negatívny pocit vždy znamená, že si myslíte myšlienku, ktorá vás drží v odpore. Pozitívna emócia vždy znamená, že ste v stave umožnenia.

 

Keď myslíme na to, ako niečo umožniť, väčšine z nás sa v mysli vynorí ten istý obrázok, ktorý vyzerá asi takto: úplné pasívne odovzdanie sa vesmíru, stav nečinnosti, nechávanie na vesmír, aby žil náš život namiesto nás, ako keby sme boli šachové figúrky, ktorými ťahá vesmír vo vopred určenej hre. Je to, ako keby sme si mysleli, že vesmír vie, čo je pre nás to pravé, lepšie, než to vieme my. Ale takéto vnímanie umožnenia je omyl. Stav umožnenia nie je stavom nečinnosti; ani to nie je stav duchovnej lenivosti a odovzdania sa. Je to stav konania vychádzajúceho z inšpirácie a vedomého usmernenia pozornosti.

 

Na stav umožnenia sa môžete dívať ako na stav úplného ne-odporu. Ale stav úplného ne-odporu, umožnenia, nie je nemenná energia; je to dopredu sa posúvajúca energia. V duchovnej komunite existuje taká fráza, že „všetko, čo sa stane, sa malo stať“. Je to pravda v zmysle, že viete, že niečo sa malo stať, ak sa to deje, ale my toto používame aj na to, aby sme sa vyhli zodpovednosti za to, že my sme tvorcovia nášho života. Keď sa v živote cítime úplne bezbranní, myšlienka, že „čo sa stalo, sa malo stať“ je pre nás upokojujúca. Pomáha nám to uvoľniť odpor. Tí z nás, ktorí žijú svoj život podľa tejto myšlienky, cítia, že sú bezbranní voči životu. Žijeme svoj život napospas vesmíru, ale to znamená zabudnúť, že my sme predĺžením univerza.

 

Skutočný dôvod, prečo ste tu, je, že vesmír vedel, že by bolo užitočné projektovať vás na úplnú špicu rozvoja. Počuli ste, čo som práve povedala? „Byť na špici“, čo je vlastne to, čím vesmír je. To znamená, že vy ste tí, ktorí hovoria vesmíru, ktorým smerom sa má vydať. VY vediete, nie naopak. Vesmír len usporiadava vašu realitu tak, aby bola presným odrazom a bola v súlade s vašimi súčasnými myšlienkami. Či si už myslíte niečo pozitívne alebo negatívne, hovoríte vesmíru, čím sa má stať a teda aká vaša realita bude.

 

Vesmír nie je Bohom o nič viac, ako sme ním my. Vesmír sa učí prostredníctvom našej perspektívy a našej túžby, čo je pre nás to pravé. Vesmír s nami nehrá šachovú hru plnú neživých bezduchých častí. Naopak, my sme ako oživené figúrky, ktoré hovoria hráčovi, ktorým smerom sa chceme pohnúť a prostredníctvom toho hráč spoznáva sám seba. Hráč šachu spoznáva sám seba, pretože šachové figúrky sú len projekciou jeho samého. Hráč šachu a šachové figúrky sú rozdielna manifestácia toho istého bytia.

 

Neprišli ste sem na to, aby ste nechávali vesmír žiť váš život za vás. V skutočnosti by to bolo najistejším spôsobom, ako zastaviť expanziu vesmíru. Je to ako hra. Vesmír nemôže hrať tú hru, pretože čaká na to kedy urobíte ťah, a vy zase čakáte na to, aby urobil ťah on. Pretože podľa vás má ťahať on, kým v skutočnosti ste na ťahu vy. Vlastne tento výraz pasívneho odovzdania „čo sa stalo, malo sa stať“ používame vtedy, keď sme sa už vzdali. V našom živote sme vytvorili tak veľa odporu a vzdali sa role tvorcu nášho života, už nedôverujeme našej schopnosti tvoriť, čo chceme do takej miery, že vzdať sa a odovzdať to vesmíru nám pripadá ako uľahčenie.

 

V skutočnosti, jediný prípad, kedy by ste mali preniesť zodpovednosť na vesmír, je vtedy, keď vsetky ostatné myšlienky a činy spôsobujú, že si myslíte negatívne myšlienky, čo znamená, že tieto myšlienky a činy si vo svojej podstate odporujú. Ale ak toto je váš prípad, ak sa stále pristihujete pri tom, že to robíte, mali by ste preskúmať vaše presvedčenia o sebe a či si vôbec uvedomujete, alebo veríte, že ste tvorcom svojej reality. O tejto hre môžete uvažovať ako o tendeme s vašim vyšším ja, s vaším aspektom Zdroja. Preto, ak nehráte svoju časť v tejto hre, nevytvárate vhodné okamihy. Neposkytujete mu energiu alebo vhodné okamihy na ktoré sa má zamerať. Je dôležité si uvedomiť, že najprv musíte hodiť loptu vesmíru, aby vám ju mohol odraziť. Ďalšia dôležitá vec, ktorú si v tejto súvislosti musíte zapamätať je, že čím viac loptičiek vesmíru hodíte, tým väčšiu šancu máte, že jedna z nich sa vám vráti. Vysvetlím vám to. Keď sa sústredíte na myšlienku, že sa musí stať určitá vec, aby sa vám splnila túžba, povedzme, že si želáte hojnosť. Ak sa zameriame len na jediný spôsob, ako sa k nám môže hojnosť dostať, vyhadzujeme len jednu loptičku, nie viac. A zaujímavé je, že ak všetky naše žetóny vsadíme na jediné číslo, vytvárame si veľa odporu voči tomu, že sa to nesplní, pretože sa bojíme a strach je odpor. A tak blokujeme samotný spôsob, ktorým si myslíme, že sa naša túžba splní. Na druhej strane, ak budeme smerovať našu energiu v prospech viacerých možností, aby sa nám splnilo to, čo je potrebné, alebo čo chceme, na čo myslíme, budeme mať menej odporu, budeme sa menej strachovať o to, či sa splní jedna alebo druhá a pretože budeme mať menej odporu, naša túžba sa splní oveľa rýchlejšie a ľahšie.

 

V praxi toto môžeme vidieť u ľudí, ktorí hrajú lotériu. Ak presvedčíme samých seba, že jediný spôsob, ako vyhrať milión je, ak vyhráme v lotérii, celú našu energiu sústreďujeme na lotériu. Ale tak, ako sa staráme o to, aby sme v nej vyhrali, tak isto si uvedomujeme možnosť, že v nej vyhrať nemusíme. A tak sme v rozpore s presne tou vecou, po ktorej túžime; a kvôli tomu neumožňujeme samým sebe vytvoriť situáciu v vašom živote, kedy by sme v tej lotérii vyhrali. A čo viac, zároveň znemožňujeme všetkým potenciálnym cestám, akými by finančná honosť mohla prúdiť do nášho života.

 

Prostredníctvom nášho presvedčenia sme vesmíru povedali, že jediný spôsob, ako peniaze môžu prísť do nášho života je prostredníctvom výhry v lotérii, čo je zároveň presne to, čo je zdrojom našich obáv, voči čomu odporujeme. Nemôžeme umožniť, aby prišla hojnosť, ak to robíme. V skutočnosti sa sami limitujeme. Nehádžeme vesmíru viac loptičiek, hádžeme len jednu; a vďaka našim obavám ešte aj tú hádžeme slabo. Je to ako hodiť loptičku do prúdu silného vetra. A preto je šanca že sa nám loptička vráti, veľmi slabá.

 

Prišiel čas spýtať sa samého seba: Pokúšam sa preniesť zodpovednosť za môj život na vesmír, alebo som to ja, kto žije môj život? Musíte sa najprv rozhodnúť, čo si želáte a potom použiť inšpiráciu aby ste mohli konať v súlade s tým, čo si želáte. A nechávam vesmír hrať jeho rolu, čo sú vlastne znamenia a inšpirácia, ktorá mi umožní dosiahnuť, čo chcem.

 

Žiť duchovne a umožňovať neznamená stav blaženej lenivosti. To je presný opak faktu, že ste sem prišli aby ste boli tvorcom vašej reality. Konať na základe inšpirácie je práve tým dôvodom, prečo si vôbec volíte prichádzať do tejto fyzickej dimenzie. Je to kvôli sladkosti toho zážitku, vykonať fyzickú akciu, čo vás dostane do súladu s vašimi túžbami. Preto každý tam hore, v nefyzickej realite chce prísť sem dole do fyzickej reality. A preto musí byť povedané, že niekedy je najvyššou formou umožnenia fyzická akcia.  Všetci vieme, pretože som to už povedala milión krát, že žiadne množstvo akcie, ktorú kedy vykonáme nám nevynahradí nedostatok zodpovedajúcej myšlienky. To znamená, že keď si pomyslíte „Nemôžem…dosaďte si sem svoje…“ žiadne množstvo konania v prospech dosiahnutia veci, ktorá chcete, aby sa splnila, nemôže vyrovnať škodu, ktorú tá jediná myšlienka vykonala. Pretože je to vaša myšlienka, nie vaše konanie, ktorá určuje, na akej vibrácii sa nachádzate a toto je vibračný vesmír. Ale môžete využiť vaše činy, aby ovplyvnili myšlienky, ktoré si myslíte. A preto bez pochybností môžete použiť svoje činy, aby ste tvorili realitu, v ktorej žijete.

 

Pasívita a odovzdanie sa nie je vždy ten najviac umožňujúci stav. Niekedy sú samotné odporom vo svojej podstate. Obidva môžu byť výsledkom neviery a nedôvery v samého seba. Sú často ukazovateľom toho, že sa snažíme vysporiadať s pocitom, že nemáme pod kontrolou náš život a používame to ako únikový manéver. Nedorozumenie, ktoré medzi nami v duchovnej komunite panuje, je, že najviac umožňujúci stav je stav odovzdania sa vesmíru, ale to nie je pravda. Najviac umožňujúcim stavom umožnenia je stav čistého pozitívneho zámeru a druhý najviac umožňujúci stav, v ktorom sa môžete nachádzať, je stav konania vyvierajúceho z inšpirácie.

 

Konať z inšpirácie znamená konať z pozitívneho pocitu. Toto je opak násilného konania, ktoré je vedľajším produktom negatívnej emócie. Konanie z pozitívneho pocitu vytvorí pozitívny výsledok. Konanie z negatívneho impulzu vytvorí negatívny výsledok. Podľa zákonu príťažlivosti to nemôže byť inak. Zákon príťažlivosti stanovuje, že jedine veci, ktoré majú rovnakú vibráciu, môžu zdieľať rovnakú realitu. A preto, negatívna myšlienka môže viesť len k negatívnemu pocitu, čo zasa môže viesť len k negatívnemu konaniu a negatívne konanie môže viesť len k negatívnemu výsledku. Toto môžete vidieť, ak pozorujete závislého na heroíne.

 

Keď cítim strach alebo som bezmocný, môže ma to nútiť pichnúť si heroín. Myšlienka a akcia pichnutia si heroínu sa môže cítiť ako úľava, pretože je to posun od bezmocnosti a strachu. Ale stále to bola činnosť, ktorá vyplynula z bezmocnosti a strachu a preto môže mať za následok len viac bezmocnosti a strachu ako výsledok tej činnosti. Ak by som cítil strach a bezmocnosť a zámerne by som si zvolil myslieť stále lepšie a lepšie myšlienky myšlienky, ktoré sa pri myslení na ne cítia ako úľava, nakoniec by som zistil, že si myslím myšlienky, ktoré sa cítia emocionálne pozitívne. Možno takáto pozitívna myšlienka zapôsobí posilňujúco, až náhle pocítim nutkanie vysadnúť na bycikel a ísť do prírody namiesto pichnúť si heroín; a pretože tá akcia bola inšpirovaná pozitívnou myšlienkou, ktorá sa cítila posilňujúco, spôsobí pozitívny výsledok, ktorý zase bude spôsobí viac posilnenia.

 

Aby som to zhrnula: žiť duchovný život neznamená sadnúť si na zadné sedadlo za Bohom alebo vesmírom. Ani to neznamená sadnúť si na zadné sedadlo vášho života. Znamená to umožniť samému sebe spolupracovať s vesmírom namiesto proti nemu; spolupracovať so sebou namiesto proti sebe. Vy ste tvorca svojho života. Čo to znamená? Čo sa má stať, je to, čo chcete aby sa stalo! Vesmír usporiada všetky potrebné podmienky, aby sa dostali do súladu s vašimi túžbami a pretože vesmír nemá žiadny odpor, stáva sa presným vibračným odrazom vašich túžob v momente, kedy si ich želáte. K tomuto pravidlu neexistujú výnimky.

 

Ak sa dejú iné veci, než tie, čo ste chceli, aby sa stali je to kvôli jednej z dvoch vecí:

 

Vy sami ste odporovali tomu, čo si želáte tým, na čo ste mysleli, alebo čomu verili.

 

Popierate to, čo si v skutočnosti želáte ale súčasne podvedome informujete vesmír o tom, čo si skutočne želáte; a teda vesmír odpovedá hlbšej, silnejšej pravde o tom, čo si skutočne želáte.

V obidvoch prípadoch ste to vy, kto je vyzývateľom. Nemôžete žiť svoj život bez toho, aby ste konali. Naučiť sa odovzdaniu a len „byť“ má veľkú cenu, pretože nám to pomáha rozpustiť odpor a znovu sa spojiť s tým, kto v skutočnosti sme – duchovné bytosti v kvantovom vesmíre, kde neexistuje čas, kde prítomný okamih je jediné, čo existuje a je dokonalé také, aké je. Ale snažiť sa „len byť“ vo fyzickej dimenzii nie je možné. Je to ne-konečno. Znamená to, že neumožňujeme samému sebe byť tým tvorcom, ktorým sme sa sem prišli stať.

 

Toto je váš život. Snažiť sa žiť svoj život v stave „len bytia“ a odovzdania zvyšok vesmíru, je vlastne nežitie. Znamená to prestať umožňovať rozpínanie vesmíru. Znamená to prestať umožnovať samým sebe byť, kým v skutočnosti sme, čo je vlastne to, čo sme sem prišli urobiť. A tak musí byť povedané, že toto je váš život a prišiel čas, aby ste ho začali žiť. A začať konať je veľmi dôležitý spôsob, ako sa dostať do súladu s tým, s čím sa chcete dostať do súladu.

 

Majte krásny týždeň

 

Teal Scott

 

ZDROJ: http://www.youtube.com/watch?v=izGZCskSitw

 

Preklad: Ivana (www.ivanamedvedova.sk)

 

Spracoval: Juraj

 

Tento článok bol publikovaný a preložený prostredníctvom www.novazem.info a je ho možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť nekomerčným spôsobom vrátane všetkých už uvedených zdrojov a celej tento poznámky.